Čo nebolo v novinách

V Bratislave mám veľa miest, ku ktorým ma viažu príjemné spomienky. Keď sa  ma rodina spýtala, kde by som najradšej zašiel s nimi na záverečnú večeru týždenného pobytu, tak som začal loviť reštaurácie v spomienkach. Tu ani Google neporadí, aj keď ponúka široký výber. Našiel som teda niekoľko príjemných miest, len tak, po pamäti. Vo výbere sa ocitla čárda pri Veľkom Draždiaku, kde sme kedysi svadbovali, Jánošíkov dvor, kde sme už niekoľkokrát jedli a reštaurácia pod hradom pri NRSR. Tá a Lebenfinger sa mi zdali príliš nóbl na ukončenie pracovného týždňa.

Nakoniec vyhrala reštaurácia Romantika, kde sme boli naposledy pred piatimi rokmi. Iba raz, ale mám v nej zakotvené dva pevné body. Jedným je Hríb, teda "ten Hríb spod lampy", ktorý tam vtedy tiež večeral a druhým je viedenská roštenka. Tú tam robia perfektnú. Takú hromadu chutne opraženej cibule inde nedostanete. Hádam iba u Zlatého Bažanta v Banskej Bystrici. Spomienky sa potvrdili, uhorkový šalát neodolateľne rozvoniaval a roštenka bola možno aj lepšia ako vtedy. Len Hríba vedľa nebolo... Čašník síce potvrdil, že tam stále chodieva a že aj včera tam bol. Nie že by mi chýbal, ja hríby, okrem hlivy ústricovej, globálne vynechávam z jedálnička.

Tak zase o 5 rokov sa stretneme v Romantike... a možno príde aj Hríb.

Bratislavský týždeň

     Práca oslobodzuje, tento krát oslobodila aj mňa. Hlavne od písania na blog. Popri práci som skúsil aj trochu kultúry so Zuzanou Krónerovou na lodi a jeden film. Už som tu spomínal Rodinku a Čiernu labuť, k tomu pribudla Agora. Film, ktorý bol na internete dosť kritizovaný. Nepozeral som sa naň cez prizmu náboženstva, aj keď sa tej problematiky priamo dotýka. Zaujímal ma hlavne príbeh, ľudské posolstvo. Príbeh bol spracovaný na vcelku priemernej úrovni a posolstvom je ľudská mocibažnosť, jej víťazstvo a pád. Tak ako sa to opakuje stále, až do dnešných čias. Menia sa len slová.
* * *
     V Bratislave sa mi podarilo odpočuť jeden krátky rozhovor. Bolo to pri smetiakoch, kde sa pristavila akási žena a tej druhej so smeťami ponúkala drahé hodinky. Len za 30 €, so slovami: "Kúpte si hodinky, sú strašne drahé, dám vám ich len za 30 eur. Dnes ráno som ich ukradla v Poluse..." Tak mi pri tom napadlo, je to zlodejka, alebo klamárka? Skôr by som tipoval na to druhé, predaj lacného pašovaného tovaru pod drahou značkou a zlodejina je len ako marketingový ťah, ktorý sa dnes nosí... Hodinky som nevidel, ale na prvý pohľad sa ich kvalita určite nedá posúdiť. Pre mňa je to aj tak nezaujímavý artikel, lebo odkedy nosím mobil, moje náramkové hodinky odpočívajú v pokoji.
* * *
     Na záver ešte pár slov o divadle v podpalubí. Bol to jeden kultúrny večer so stále krásnou večernou panorámou Bratislavy z petržalského brehu Dunaja. Loď Adyho Hajdu osloví hlavne "kaviarenskou" časťou, kde obsluhujú čašníci s "čiernymi sukňami". To píšem preto, že podobne sa vyjadrila Kate Mossová v románe z prostredia južného Francúzska Zimní duchovia, ktorý som práve vtedy dočítal. V lodnej kaviarni podávajú okrem iného aj výborný mätový čaj. V divadelnej časti monodráma, divadlo jedného herca, či "one-woman show".
     Videl som niečo také prvýkrát a navyše v prostredí demontovanej strojovne bývalej lode. Obyčajné stoličky pre 150 divákov a herečka na dosah  ruky, na to si treba chvíľu zvykať. Mal som dojem, že aj Zuzana Krónerová v postave osamelej starnúcej ženy Shirley Valentine si na nás zvyká a naplno sa uvoľnila až v druhej polovici po prestávke. Do kultúrneho zážitku toho večera si určite právom vkladám tri rovnocenné dojmy: večernú panorámu mesta, mätový čaj na lodi a čašníkov v čiernych sukniach, rovnako ako ťažko skúšané hlasivky bosej Zuzany Krónerovej na podlahe strojovne, ktorá znamená svet.   

W. Russel: Shirley Valentine - one-woman show Zuzany Kronerovej v divadele na lodi A. Hajdu.

Čierna a biela labuť

Nedávno prebehla dosť rozsiahla a búrlivá diskusia k článku D. Berana na Sieťovke. Našťastie sa autor príliš nerozpisoval o filmovom príbehu, tak moja zvedavosť rástla, podobne ako aj na podklade kontroverznej diskusie. To sú práve tie ťahy, pôsobiace ako reklama. Skrátka a dobre, musel som to vidieť, aby som nebalansoval medzi dvomi protichodnými názormi. Podarilo sa, ale nie som na tom oveľa lepšie.

Čierna labuť je film, v ktorom malo kontrastovať niečo naprosto normálne, ako je krása reprezentovaná hudbou a baletom s niečim narušeným, s psychickou poruchou osobnosti. Nemám rád také filmy a seriály, ktoré sa zaoberajú napríklad "myšlienkami zločinca", ale to je môj problém. Vlastne ani hororové filmy už veľmi nemusím. Nikdy by som nešiel na film o Kajínkovi, alebo Devínsky masaker, či Texaský masaker motorovou pílou. Je to porovnanie značne krívajúce, ale istá podobnosť tu predsa je.

Môj dojem, neovplyvnený recenziami a rozprávaním očitých svedkov, bol dosť rozpačitý. Musím priznať, že tam boli aj mierne nudné pasáže. Vcelku som sa však nenudil, ako na českom filme Rodinka (viď môj predchádzajúci postreh). Mám dojem, že hudby tam bolo trochu málo na môj vkus. To čo spomína autor hore uvedeného článku ako hlavný obsah filmu (čo to dalo jemu), som registroval len okrajovo a čiastočne. Rozhodne to nebol zámer autorov filmu, ani hlavný motív príbehu.

Nedokážem tento film posudzovať tak odborne, ani znalecky z hľadiska baletu, ako D. Beran, ani s rozhľadom Petra Breinera. Napriek tomu som sa pokúsil opísať môj divácky dojem. Žiadnu recenziu. Nemám však výhrady k filmárskym aspektom tohto filmu, skôr k príbehu, ako som už napísal, ktorý síce bol zvládnutý na patričnej úrovni, len môj vkus sa s ním trochu míňal... Vďaka za pozornosť, prispel som týmto svojou kvapkou do mora.
____________________
Čierna labuť (Black Swan)
USA 2010, Dráma/Thriller, Réžia: Darren Aronofsky
Hrajú: Natalie Portman, Mila Kunis, Vincent Cassel...

Rodinka

Nejakou náhodou som si nedávno pozrel český film Rodinka. To som nemal robiť, lebo teraz neviem, či je to naozaj film. Technicky je to iste film, vraj komédia, ale skôr iba rodinný sitcom. Teda "sitkom" u mňa nie je film. Prepadlo to u mňa na celej čiare. Skoro by som povedal, že sa to podobá na starý český film, teda nie vekom filmu, ale hercami, spôsobom "humoru" a tak. Podobá sa to tuctovej záľahe seriálov v televízii a ja seriály nemám rád (až na zopár výnimiek).


Z recenzií, ktoré som čítal dodatočne vyberám:
"Ne, není to dobrý film. Je to strašný film..." Píše Mr. Hlad
"Rodinka není film, nýbrž sestřih seriálu, ale hraje se v kinech." Píše i-dnes 

Možno je to vytrhnuté z kontextu, ale vystihuje to podstatu. Poučenie do budúcnosti: najprv si prečítať recenzie a potom si prípadne pozrieť film.



________________________________
Rodinka 
Komédia / rodinný
Réžia: Dušan Klein 
Česko, 2010
Hrajú: Jana Štěpánková, Daniela Kolářová, Jaromír Hanzlík, Petr Forman, Lucie Vondráčková, Lenka Vlasáková, Josef Polášek, Naďa Konvalinková, Radek Zima, Tereza Kostková, Petr Kostka, Agáta Zimová, Veronika Svobodová, Markéta Frösslová, František Němec, Josef Alois Náhlovský

Sme stále viac naklonení

To je pohladkanie, ku ktorému sa dnes priklonili v Rádiožurnále Slovenského rozhlasu (RTVS) a isto sa čoskoro naklonia aj ostatné spriatelené vládne médiá.

"Minister dopravy čoraz viac pripúšťa predĺženie širokorozchodnej železnice", úžasne milá formulácia. Čo už,  keď musíš, tak musíš. Zvykáme si na obdobné postupy, ako keď minister financií vyhlásil, že dane zvyšovať nebudeme, ale to neznamená... A veru to vôbec neznamenalo nič iné, len to že sa dane zdvihnú. A už sú hore. Kto za to môže, je jasné. Za všetko zlé... Systémovo teraz rozdáme múku a cestoviny hladujúcim. Vyšší level je "lístkový prídelový systém", to sa mladá generácia bude čudovať.