Mám chuť, zobrať si príklad z vojenskej kontrarozviedky a niekoho odpočuť. Ale koho, keď je tu také ticho? Dokonca aj "televidenie" som vypol, aj sused konečne vypol svoje rádio, ktoré nás dnes celý deň otravovalo. Odišiel kamsi do sveta a nechal hrať rádio, či čo, na plné pecky, až sa nám steny zachvievali v basových hĺbkach. Som dosť náročný poslucháč a mám rád celé spektrum tónov, hlavne v hudbe. Nestačia mi hlboké tóny bez vyšších harmonických, orezaných stavebnými konštrukciami.
Mám rád aj kvalitné obrazy. Napriek tomu hovorievam, že najdôležitejší je obsah, posolstvo fotografie. Trochu mi však záleží aj na technickej kvalite. Špecifické požiadavky mám na portréty. Zväčša čakám, že na obraze budú oči, nos, ústa a dokonca aj celá tvár. Zdá sa vám to celkom samozrejmé? No nie je to vždy tak. Napríklad na takom fejsbúku. Nebudem prezrádzať súvislosti, trafené husi aj tak možno zagágajú. Čo by ste povedali napríklad na takéto portréty:
- Dáma, stojaca v rohu starej ruiny, sklonená na ňu. Otočená ku mne zadnou časťou svojich riflí. Pekný výhľad na krajinu. Nie že by som také zábery aj ja nerobil, dokonca mám taký, skoro navlas podobný. Moja dáma síce nie je rusovlasá, ale inak je tá podoba dokonalá. Vždy keď tento profil uvidím, niečo sa vo mne vzoprie, taký pocit nespravodlivosti, že som nedostal to, čo som očakával.
Iný portrét ženy, vlastne len kúsok z nej, hoc aj ten najkrajší, vyvoláva vo mne pocit prázdna, studne hlbokej. Aj sa mi tie jej pery páčia, dokonca niekde som napísal, že sú tým najdôležitejším prvkom na obraze ženy, ale bez očí to predsa len nie je to pravé javorové.
Od posledných volieb (a čoskoro budú ďalšie) sa stalo zvykom, fotografické prevtelovanie. Vtedy si niektorí dávali namiesto seba fotku istého nenávideného a zároveň milovaného politika, označenú ako akty "X". Dnes môžeme nájsť dámu prevtelenú do múdreho psíka, ktorý práve našiel kopu hríbov. Atypický je aj cyklista, ktorí si na odpočívadle dáva do tela energiu v kombinácii pivo a káva.
Radšej to už nechám tak, lebo ma tu nájdu priatelia z fejsu a budem mať po chlebe. Začnú sa mi odpisovať z mojich kruhov. Vlastne tie kruhy nehrozia, tie sú na G+ a tam je zatiaľ ticho po chodníku.
2011/11/21
2011/11/19
In Time
Názvom článku trochu provokujem, ide o americký sci-fi thriller s takýmto originálnym názvom. V češtine "Vyměřený čas" a u nás tiež jednoducho "Vymedzený čas". Čas vymedzený na film je 109 minút, plus úvodné kinoreklamy.Vymedzený čas na opis dojmov nemám, ale nie je toho veľa, čo by som chcel povedať.
V prvom rade, žáner sci-fi bol tentokrát posadený takmer výhradne do oblasti spoločenských vzťahov. Do ďalekej, ale skôr blízkej budúcnosti. Reálne však veľmi blízky súčasnej realite. To je druhý aspekt, ktorý vidieť v tomto filme. Podstatnou ideou filmu je totiž to, že namiesto peňazí beží spoločnosť na hodnotách času.
Každý človek má vymedzený čas a po dovŕšení istého veku si musí čas dokupovať, alebo zarobiť, inak zomiera. V podstate naša realita, len slovo "peniaze" zamenili za slovo "čas" a slovo "banka" za "správca času".
Čas je samozrejme rozdelený extrémne nerovnomerne (podobnosť čiste náhodná), bohatí majú k dispozícii tisíce a milióny rokov, chudáci musia v potu tváre bojovať o každodenné prežitie. Celý systém je nastavený na neustále zvyšovanie ziskov bohatých.
Tretí pohľad je o ľudskom príbehu, ktorý je vlastne prepracovaním dávneho filmu "Bonnie and Clyde". To je v kinematografii príznakom nedostatku invencie, ale v podstate nie je kam ísť, keď ľudské osudy sú veľmi podobné, mení sa len prostredie a úroveň techniky.
Technickú stránku tohto sci-fi príbehu vo filme bližšie nešpecifikujú, nie je to ani potrebné. Stručne by sa dalo povedať, že tento film je sociálnou satirou na súčasnosť, podanou akosi v druhom pláne, aby to príliš nekričalo, ale to je na inú diskusiu. Film tiež naznačuje, ako to môže skončiť. Pre múdrych je teda varovaním.
V prvom rade, žáner sci-fi bol tentokrát posadený takmer výhradne do oblasti spoločenských vzťahov. Do ďalekej, ale skôr blízkej budúcnosti. Reálne však veľmi blízky súčasnej realite. To je druhý aspekt, ktorý vidieť v tomto filme. Podstatnou ideou filmu je totiž to, že namiesto peňazí beží spoločnosť na hodnotách času.
Každý človek má vymedzený čas a po dovŕšení istého veku si musí čas dokupovať, alebo zarobiť, inak zomiera. V podstate naša realita, len slovo "peniaze" zamenili za slovo "čas" a slovo "banka" za "správca času".
Čas je samozrejme rozdelený extrémne nerovnomerne (podobnosť čiste náhodná), bohatí majú k dispozícii tisíce a milióny rokov, chudáci musia v potu tváre bojovať o každodenné prežitie. Celý systém je nastavený na neustále zvyšovanie ziskov bohatých.
Tretí pohľad je o ľudskom príbehu, ktorý je vlastne prepracovaním dávneho filmu "Bonnie and Clyde". To je v kinematografii príznakom nedostatku invencie, ale v podstate nie je kam ísť, keď ľudské osudy sú veľmi podobné, mení sa len prostredie a úroveň techniky.
Technickú stránku tohto sci-fi príbehu vo filme bližšie nešpecifikujú, nie je to ani potrebné. Stručne by sa dalo povedať, že tento film je sociálnou satirou na súčasnosť, podanou akosi v druhom pláne, aby to príliš nekričalo, ale to je na inú diskusiu. Film tiež naznačuje, ako to môže skončiť. Pre múdrych je teda varovaním.
2011/11/18
Ako švajčiarske hodinky
Niekedy sa mi zdá, že všetko už bolo povedané, tak načo ďalšie slová. Výber wabovín z "lepších čias" je už na svete v tlačenej podobe. Mohol by som začať novú éru. Mohol by som zlikvidovať aj televízor v tejto miestnosti, lebo často ruší moje kruhy. Tak ako aj teraz, stupídnymi reklamami.Vypínam ho, lebo v prípade našich reklám neplatí to staré, že opakovanie je matkou múdrosti, ale práve naopak, opakovaním sa z pravdy stáva lož.
Nedávno som uskutočnil takú malú súkromnú štatistiku reklám na jednom z komerčných televíznych kanálov. Prebiehalo to tak, že som si zaznamenal celé vysielanie od 16. hodiny do polnoci. Potom som urobil niečo úplne opačné, ako zvyknem robiť pri bežnom zázname. Čo najrýchlejšie som prebehol programy a sledoval som len reklamné vysielanie. Veru tak, bolo to niečo otrasné. Dve hodiny nič iné, len reklamy, jedna horšia ako druhá.
Najhoršie bolo sledovať tie isté úbohé reklamy niekoľkokrát za sebou. Ale vydržal som. Tu sú moje štatistické zistenia:
- Za 8 hodín bolo odvysielaných 16 reklamných blokov, teda priemerne dva bloky za hodinu.
- Až na niekoľko výnimiek, bola dĺžka reklamného bloku 8 minút. Takmer presne, ako švajčiarske hodinky.
- Dĺžka úseku medzi reklamami bolo minimálne 7 minút, maximálne 50 minút, ale najčastejšie to bolo okolo 20 minút.
- V tomto intervale 8 hodín bolo venované reklame približne 26 % vysielacieho času.
Najpôsobivejšie (na nervy) sú reklamné bloky zaradené niekoľko minút pred skončením filmu. Úžasný, aj keď veľmi priehľadný psychologický manéver. Zlaté verejnoprávne televízie, ako STV, alebo ČT, kde neprerušujú vysielanie programu reklamou.
Nedávno som uskutočnil takú malú súkromnú štatistiku reklám na jednom z komerčných televíznych kanálov. Prebiehalo to tak, že som si zaznamenal celé vysielanie od 16. hodiny do polnoci. Potom som urobil niečo úplne opačné, ako zvyknem robiť pri bežnom zázname. Čo najrýchlejšie som prebehol programy a sledoval som len reklamné vysielanie. Veru tak, bolo to niečo otrasné. Dve hodiny nič iné, len reklamy, jedna horšia ako druhá.
Najhoršie bolo sledovať tie isté úbohé reklamy niekoľkokrát za sebou. Ale vydržal som. Tu sú moje štatistické zistenia:
- Za 8 hodín bolo odvysielaných 16 reklamných blokov, teda priemerne dva bloky za hodinu.
- Až na niekoľko výnimiek, bola dĺžka reklamného bloku 8 minút. Takmer presne, ako švajčiarske hodinky.
- Dĺžka úseku medzi reklamami bolo minimálne 7 minút, maximálne 50 minút, ale najčastejšie to bolo okolo 20 minút.
- V tomto intervale 8 hodín bolo venované reklame približne 26 % vysielacieho času.
Najpôsobivejšie (na nervy) sú reklamné bloky zaradené niekoľko minút pred skončením filmu. Úžasný, aj keď veľmi priehľadný psychologický manéver. Zlaté verejnoprávne televízie, ako STV, alebo ČT, kde neprerušujú vysielanie programu reklamou.
2011/11/13
Nemám čas
Nemám na nič čas, to je dobrá výhovorka, keď sa človek nechá rozptyľovať všetkým možným a na poctivé blogovanie kašle. Teda, nie že by som chcel zanedbávať písanie, ale akosi mi to nevychádza. Ale už to hádam bude lepšie, lebo horšie už bolo.
Dnes som videl úžasný film Melódie môjho srdca v TV. Úžasný (alebo ja som mal úžasnú náladu) v tom zmysle, že to bolo o chlapcovi s mimoriadnym hudobným nadaním. A ešte niečo, bol výborne a presvedčivo zahraný, až tak, že v závere skoro skĺzol do filmového klišé. Šťastné konce sú už raz také, potešia nás a ak sú dobré, aj dojmú. Proste hudba a šťastný koniec príbehu nenechajú jedno oko suché. Asi mám hudobný deficit, musím to čoskoro napraviť. V minulých dňoch som odmietol zaujímavý klavírny koncert, nasledujúcu príležitosť si už nenechám vziať. Alebo, že by som si zahral na fujare?
Okrem pozerania filmu som dnes urobil aj jednu zaujímavú vec. Zahral som sa na čitateľa wabovín. Urobil som si výber z môjho blogového denníka, ktorý obsahuje 65 článkov uverejnených v rokoch 2006 - 2009. Je to taký pokus, čitateľský mini prieskum. Výtlačok posielam čitateľom mimo okruhu internetu na získanie spätnej väzby. Bolo to čítanie aj pre mňa celkom užitočné, lebo ma prinútilo urobiť na tých článkoch dodatočnú jazykovú korektúru a priznávam sa, že z textu vypadlo veľa trojbodkových koncov. Prechádzam na jedno-bodkové konce viet...
:-)
Dnes som videl úžasný film Melódie môjho srdca v TV. Úžasný (alebo ja som mal úžasnú náladu) v tom zmysle, že to bolo o chlapcovi s mimoriadnym hudobným nadaním. A ešte niečo, bol výborne a presvedčivo zahraný, až tak, že v závere skoro skĺzol do filmového klišé. Šťastné konce sú už raz také, potešia nás a ak sú dobré, aj dojmú. Proste hudba a šťastný koniec príbehu nenechajú jedno oko suché. Asi mám hudobný deficit, musím to čoskoro napraviť. V minulých dňoch som odmietol zaujímavý klavírny koncert, nasledujúcu príležitosť si už nenechám vziať. Alebo, že by som si zahral na fujare?
Okrem pozerania filmu som dnes urobil aj jednu zaujímavú vec. Zahral som sa na čitateľa wabovín. Urobil som si výber z môjho blogového denníka, ktorý obsahuje 65 článkov uverejnených v rokoch 2006 - 2009. Je to taký pokus, čitateľský mini prieskum. Výtlačok posielam čitateľom mimo okruhu internetu na získanie spätnej väzby. Bolo to čítanie aj pre mňa celkom užitočné, lebo ma prinútilo urobiť na tých článkoch dodatočnú jazykovú korektúru a priznávam sa, že z textu vypadlo veľa trojbodkových koncov. Prechádzam na jedno-bodkové konce viet...
:-)
2011/11/04
Germa radí...
Najhorší je nerozhodný stav vecí. Napríklad dnes, chcel som písať o jednom neuváženom výroku našej premiérky, potom sa mi núkala úvaha na tému "zajtra". Premiérka je v hektickom období rozhodovania o sebe a ešte ju ťažia aj naše štátne, ale aj európske záležitosti. Musí vyťahovať horúce gaštany z pahreby, aj keď ich tam sama piecť nedala. Problémom je, že ak pre nás nejaký nevytiahne, prídeme aj o tie gaštany na stromoch pod Gýmešom. Tak som radšej politiku nechal bokom.
"Zajtra" ma oslovilo ústami jednej bývalej kolegyne, čo ma už dávno nevidela a teraz keď ma zbadala, hneď vyriekla nado mnou svoj ortieľ, vraj som pribral. Tak neviem či má pravdu, ale moja domáca váha, ak neklame, sa vychyľuje už dlho stále rovnako. Musel som na taký úder z "voleja" reagovať, tak som neopatrne zahlásil, že od zajtra prestanem jesť. Zamrzelo ma to, lebo viem, že do zajtra vyhladnem a nerád dávam prázdne sľuby. Keď som však nad tým zauvažoval, tak som sa upokojil. Zajtra totiž neexistuje, vždy je len dnes. Takže dnes musím jesť, zajtra nie.
Vyhladnutý som potom narazil na Germin blog, v ktorom varí a pečie dobroty. Tentokrát upiekla zákusok s tekvicou. Zaujalo ma to, lebo som bol hladný, tak som si recept vytlačil a keď som dostal od ženy povolenie na pečenie, dal som sa do svojej tekvice. Tú som práve nedávno doniesol z tržnice, takú tú lahôdkovú na pečenie. Tak sa z nej kúsok ušiel do zákusku. Všetko prebehlo naprosto presne podľa návodu, len sa mi to spravilo trochu hustejšie ako je na strednom Slovensku zvykom, ale nevadí, nabudúce budem múdrejší, len neviem ako.
Nebudem tu dokumentovať priebeh ani výsledok, dokumenty som hodil na svoj foto-blog, tam sa môžete presvedčiť na vlastné oči. Výsledok bol podľa očakávania veľmi dobrý. To podstatné - tekvica tam v chuťovej zmesi zaznieva len veľmi decentne, inak je to tradičný zákusok, aký sa u nás pečie na veľké sviatky. Možno by som nabudúce dal, oproti návodu od Germy, trochu menej cukru. Vďaka za recept. Nabudúce vyskúšam aj germinu cviklovú polievku. My sme dnes mali ako polievku demikát a bol vynikajúci.
Germáni Gurmáni skúste demikát...
"Zajtra" ma oslovilo ústami jednej bývalej kolegyne, čo ma už dávno nevidela a teraz keď ma zbadala, hneď vyriekla nado mnou svoj ortieľ, vraj som pribral. Tak neviem či má pravdu, ale moja domáca váha, ak neklame, sa vychyľuje už dlho stále rovnako. Musel som na taký úder z "voleja" reagovať, tak som neopatrne zahlásil, že od zajtra prestanem jesť. Zamrzelo ma to, lebo viem, že do zajtra vyhladnem a nerád dávam prázdne sľuby. Keď som však nad tým zauvažoval, tak som sa upokojil. Zajtra totiž neexistuje, vždy je len dnes. Takže dnes musím jesť, zajtra nie.
Vyhladnutý som potom narazil na Germin blog, v ktorom varí a pečie dobroty. Tentokrát upiekla zákusok s tekvicou. Zaujalo ma to, lebo som bol hladný, tak som si recept vytlačil a keď som dostal od ženy povolenie na pečenie, dal som sa do svojej tekvice. Tú som práve nedávno doniesol z tržnice, takú tú lahôdkovú na pečenie. Tak sa z nej kúsok ušiel do zákusku. Všetko prebehlo naprosto presne podľa návodu, len sa mi to spravilo trochu hustejšie ako je na strednom Slovensku zvykom, ale nevadí, nabudúce budem múdrejší, len neviem ako.
Nebudem tu dokumentovať priebeh ani výsledok, dokumenty som hodil na svoj foto-blog, tam sa môžete presvedčiť na vlastné oči. Výsledok bol podľa očakávania veľmi dobrý. To podstatné - tekvica tam v chuťovej zmesi zaznieva len veľmi decentne, inak je to tradičný zákusok, aký sa u nás pečie na veľké sviatky. Možno by som nabudúce dal, oproti návodu od Germy, trochu menej cukru. Vďaka za recept. Nabudúce vyskúšam aj germinu cviklovú polievku. My sme dnes mali ako polievku demikát a bol vynikajúci.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)