Kríza ako taká

Kríza vraj prináša obrodu, či znovuzrodenie. Platí to aj u globálnej finančnej krízy? Možno, ktovie. Podľa zásady, že život si vždy nájde svoju cestu, k znovuzrodeniu iste príde. Otázne je len, kto prežije a koľko bude popola. Je to pesimizmus, alebo realita? Veľa otázok a málo odpovedí. Len ľudia s depresiami vraj vidia svet taký, aký naozaj je. Aby som to uviedol na správnu mieru, ja nie som v depresii, teda svet vidím lepší ako je. Inak povedané, iný nemáme a iný ani mať nebudeme, tak načo sa s tým trápiť. Ochranou proti kríze a depresii je vraj pozitívne myslenie. To je zároveň posledné spochybnenie v tomto odseku.

Existujú aj iné závažné krízy, ako tá finančná, či ekonomická. Napríklad taká kríza morálky, či spolužitia v manželstve. Tá vraj prichádza každých sedem rokov, ako malá násobilka - 7, 14, 21, 28, 35, 42, 49 atď. V toto ohľade som práve v medziobdobí... Existuje však aj tvorivá kríza, tá najčastejšie postihuje umeleckú brandžu. Tvorivosť sa však očakáva aj u iných, prozaickejších povolaní. Vlastne sa očakáva všade, aj keď ju v reáli nachádzame len sporadicky a teoreticky. Je aj blogovanie tvorivou činnosťou? Asi áno, ale... Ako u koho a ako kedy. Najlepšie je na to nemyslieť a tvorivo písať. Blogovanie je mladé, tak ešte o ňom neexistujú štatistiky o výskyte tvorivých kríz. Vedci, ktorí nemajú čo skúmať, by sa nad tým mohli zamyslieť.

Toľko tu píšem o krízach, tak by som sa už mal priznať, že som práve jednu prekonal. Alebo nie, len život išiel iným smerom. Aspoň dúfam, že som už naplno tu, lebo píšem, teda som. A možno je toto len moja planá nádej a moje tvorivé prázdniny budú ešte chvíľu pokračovať. Optimista verí v obrodu, pesimista vie, že je to vo hviezdach. Pozitívne myslenie povzbudzuje, ale cesty myslenia sú nekonečné a nekonečne variabilné, ak človek myslí.

Na jednom psychologickom portáli mysleli a prišli na zaujímavý dôvod pre spoplatnenie svojich múdrostí a rád:  "Preto, že naši čitatelia sú samí inteligenti a reklamou sa príliš nedajú ovplyvniť, tak o náš inzertný priestor nie je záujem..." (voľný preklad). Teda, aby sme prežili, musíte nám zaplatiť vy. Ak ste inteligentní, plaťte! Už mi je teda jasné, prečo nie je záujem o reklamu na wabovinách. Napriek tomu aj naďalej budú waboviny prístupné všetkým mysliacim bytostiam zadarmo, ako doteraz...

Poste restante

Zásielku si musíte vyzdvihnúť na pošte. Alebo aj inak, pošta si vyzdvihne niečo naviac. Vždy keď idem platiť účty na poštu, najprv si doma urobím súčet, vrátane poplatkov. Tentokrát mi vyšlo číslo 193 €. Pani za prepážkou si tie tri poukážky spočítala tiež a žiadala po mne 197 €. Bol som mierne zaskočený, že by som sa pomýlil? To bolo málo pravdepodobné, lebo som to doma spočítaval "matematicky" aj so zaokrúhlenými číslami z hlavy a všetko mi sedelo.

Keď mi vydala 2 €, podržal som ich v otvorenej dlani a reklamoval som celkovú sumu. Trvalo to chvíľu, než to akosi v počítači sčítala ešte raz a skromne sa opravila, že je to naozaj 193 €. A ešte nelogicky dodala, aby bol zmätok dokonalý: "Veď som vám dala aj 5 eurovku". Nie, nedala! To by potom nesedelo jej pôvodne zahlásené číslo. Dlaň som mal stále otvorenú s dvomi eurami. Trik jej teda nevyšiel, musela z kasy vybrať ešte tú chýbajúcu 5 eurovku.

Z toho plynie poučenie: pred platením účtov na pošte (možno aj inde) sa treba dobre pripraviť a trvať na svojom.

Na Mars

Istá spoločnosť začína organizovať lety na Mars. Presne tak, let na Mars! Len na Mars, späť nie. Stačí zaplatiť poplatok 25 dolárov a dostanete sa do širšieho výberu. Dobrý nápad, lepší ako pyramídová hra. Niekomu by radi zaplatili ten poplatok sponzori. Len aby letel. Komu vy?

Piatnik

Keď som bol malý, na hracích kartách sa objavoval nápis Piatnik. Nevedel som, čo to znamená, dnes to už vie každý, lebo je to aj na internete. V tomto článku to však neznamená nič, čo by mohlo pochádzať z internetu, alebo aj naopak - všetko. Je proste piatok a to je deň zasvätený pôstu a "copy-paste". Svoje diétne jedlo - zemiakovú kašu s opraženou cibuľkou som už zbaštil, na palube je nálada výborná, poďme plnou parou na internet.

Medzihra:

Už dávnejšie sa chystám na Divoké víno, ale ešte ho nechám chvíľu uležať (v hlave). V poslednom čase ma celkom zaujali básnici a básničky (poetky). Ako sa s časom menia, rastú a opakujú. Láka ma to, ale nateraz stačilo, pointa budúcich období by sa nemala prezrádzať. 

Seriály v službách propagandy.

"Najmä české televízne stanice ponúkajú v poslednom čase jeden normalizačný seriál za druhým".
- Jednoducho Mária, možno sa tie dnešné, rovnako ako tie v minulosti, v službách prejedajú.

Neplačte pre starších (pre mladých)

Keď som mal 25 rokov, môj kolega mal 40. Ľutoval som ho (a patrične uctil), že je tak starý a život má už v podstate za sebou. Nebola to pravda, ostávalo mu ešte 11. Teraz si hovorím, že keď som mal 40, bol som mladík a celý život som mal pred sebou. Kto by si pomyslel, že práve Adela Banášová, mladé dievča, sa rozpíše na obranu staroby: "Možno raz prestaneme v médiách hystericky retušovať všetky vrásky". Verí, že staršiu generáciu raz budú mladší vnímať normálne, nie ako exotickú menšinu. Raz možno všetci pochopia, že mladí, to sme my, starší a starí, to sme tiež my, tí šťastnejší, čo tam dospejú.

A ešte raz Adela: 

"... život nestojí na žúroch, sexuálnych zážitkoch a množstve úplne identických víkendových opíc.". Súhlasím, opice som už dávno zanechal zoo záhradám.

Hra pokračuje... 

Vesmírne katastrofy

Keď sa z televíznych kanálov valí riava seriálov, najradšej počúvam (občas na to aj mrknem) dokumenty o vesmíre. Som teda v tomto smere patrične "informovaný" a viem, že hlavnou silou vesmíru je gravitácia, teda spolčovanie sa hmoty. Aj ľudia sa radi zhromažďujú. Práve to spolčovanie hmoty sa často deje aj spôsobom katastrof, teda zrážkami a výbuchmi, proste z iného uhla - katastrofami. Ľudské zhromažďovanie tiež niekedy náhodne a niekedy cielene prináša katastrofy. Sú to tie, ktoré sa nás negatívne dotýkajú a môžu byť všeobecné (globálne), lokálne, či osobné. Inou ľudskou katastrofou je osamelosť.

Sme sebci, organizačne závislí na okolitej spoločnosti. Sme síce výnimoční (z aspektu nášho ega), ale z hľadiska vesmíru sme zanedbateľným živočíchom. Sme prach a do prachovej formy sa raz všetci vrátime. Ako včera, keď som otvoril dvere do garáže a zamyslene (ako mysliaci a cítiaci tvor) som vkročil dnu. Periférne som vnímal malého pavúka, ktorý sa tiež snažil vojsť dnu. Tak som kráčal a zrazu som si uvedomil neodvratnú katastrofickú kolíziu. Moja topánka došliapla na pavúka. Zdanlivo malá vesmírna katastrofa a nečakaný, nepredvídateľný koniec jednej pozemskej bytosti.

Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch, pavúkoch a iných tvoroch. Neživej hmote je to jedno, ako sú usporiadané jej atómy. V dnešnej dobe (podobne ako v každej inej, len inak), sa dejú aj také katastrofy, nad ktorými ostáva rozum (zdravý sedliacky, proste náš) stáť. Chytil som sa na internetovú udičku a chcel som si pozrieť "možnú" katastrofu v Šútove. Zosunul sa kus svahu v kameňolome a jedna televízia (možno všetky) tam hneď bola. Po strávení asi dvojminútovej reklamy (hlavný to účel katastrofy), ktorá sa nedá zrušiť, som sa dostal k jadru pudla. Áno, spadol svah, nikomu sa nič nestalo a odborníci už majú riešenie na stabilizáciu svahu. Teda ako?

Inou katastrofou, takpovediac sofistikovanejšou je katastrofa, ktorá sa stala študentovi z Medzilaboriec. Nepodarilo sa mu zorganizovať prednášku istého kanadského novinára (nemenovať, mohla by to byť nevyžiadaná reklama). Hotové nešťastie pre naše školstvo, tak to aspoň zaznievalo v diskusii. Obávam sa, že to nešťastie je práve v podobnom myslení, teda v opačnom kúte vzdelanosti. Netreba to približovať, každý si to aj tak otočí ako chce. Podľa niektorých je pravda niekde inde. Nešťastím je vraj jeden moderátor, ktorý si dovolil viesť diskusiu spôsobom, ktorý sa tu praktizoval veľmi dlho a nikomu to nevadilo. Zdá sa, že pravda je ako palica, ktorá má dva konce.

Je tu nová televízna relácia (diskusie pre vybraných zástupcov mládeže) Colnica. Česko - Slovenský televízny publicistický projekt a tiež si príliš nezadá s objektivitou z našej strany. Ak hovorím o prvej časti, jednostrannosť bola naozaj cítiť v našom dokumente. Vo výbere dokumentu totiž tvorcovia siahli po značne politicky "angažovanejšom" dielku preferovanej dokumentaristky. Česko uviedlo predvolebné rozhovory s obyčajnými ľuďmi. Úplne neutrálne postoje a vyvážený zber názorov.

V druhej časti "Colnice" to už bola skoro obyčajná "debata", názory zúčastnených mladých. Dokumenty boli spoločne produkované, jeden ako názorová anketa o cieľoch a predstavách mladých "dvadsiatnikov" (Česko i Slovensko) v rôznych sférach života a druhý o historickom vývoji Česka za posledných 20 rokov, podaný zostrihom autentických obrázkov a podfarbený trochou trochu sileného humoru známych českých zabávačov. Zaoberal sa výlučne Českom. O prvom dokumente môžem povedať len toľko, že bol formálne autentický a značne podobný dokumentu, ktorý pred 30-timi rokmi točili istí mládežníci, s kamerou a mikrofónom prvýkrát na pleci a v ruke.   

S mladosťou sa vždy a vo všeobecnosti spája optimizmus, revolučnosť a často i naivita. To bolo naznačené v replike o dvadsaťročných, čo ešte nemajú predstavu, čo v živote chcú dosiahnuť. Majú vraj na to ešte dosť času. Ak si spomeniem na svoje mladé predstavy, mal som ideu, že v živote určite dosiahnem veľa, nejaký dôležitý objav, alebo vynález. Niet nič istejšie ako taká idea. Nič svetoborné som z toho nedosiahol, ale celý život ma to viedlo v snahe o riešenie problémov, hlavne v technickej oblasti, ktorej som sa venoval. Toto mladý človek potrebuje, vedieť, že všetko je možné! Na to má každý mladý človek, len nie všetci si to tak jasne uvedomujú. Pre mladých je celá budúcnosť "gombičkou", okrem toho, čo bude zajtra.