Teória o tigrovi

Konečne celkom dobrá (česká) komédia zo slovenskej a českej produkcie. Dobrá, to znamená známku ako na školskom vysvedčení. Film ma pobavil a nielen mňa. Napriek tomu, že je to príbeh o ženách z kategórie panovačných, ktoré považujú svojho manžela v prvom rade za manžela, potom dlho nič a až niekde úplne vzadu, kde nedovidieť, vidia človeka.

Na druhej strane sú muži, ktorí sa snažia svojim (v prvom rade) manželkám, aspoň zhruba vyhovieť. Taká "teória tygra" však vedie ku krachu (vo filme). V reálnom živote existuje nespočetné množstvo možností (happy, or no happy) koncov.

Zaujímavý poznatok z kina - skupina žien v strednom veku, neďaleko nás, sa ohromne zabávala na ženských výrokoch vo filme a na iných vtipnostiach. Len som netušil, ako to myslia, či je to škodoradosť, alebo úprimná snaha ostať v rámci komédie a nefandiť žiadnej zo strán konfliktu. Ja som ostal v neutrálnej polohe pozorovateľa...

Čo k tomu ešte dodať? Hádam len toľko, že je to veľmi dobre zahrané (nielen Bartoška), aj keď mi tento film vzdialene, trošku pripomenul Trošku, teda jeho zábavné filmy. Napriek tomu je to aj film poučný, len neviem, komu ho radšej odporučiť na poučenie, či ženám alebo mužom. Z času na čas je dobré pozrieť sa do zrkadla a ešte k tomu sa aj z chuti zasmiať. 
__________

Teoria tygra (2016), Česká republika, Slovenská republika
Oficiálne motto: Komédia pre mužov, ktorí majú skúsenosť s manželstvom a pre ženy, ktoré majú skušenosti s mužmi.
Réžia Radek Bajgar, scenár Radek Bajgar, Mirka Zlatníková
Hrajú: Jiří Bartoška, Tatiana Vilhelmová, Jiří Havelka, Pavla Beretová, Jakub Kohák a ďalší

Agáva

Agáva, to nie je kaktus ani aloe, aj keď sa na seba trochu podobajú. Agáva má na liste špicatý tŕň a kvitne len raz za život. Zo stredu vtedy vyrastie vysoká stonka s množstvom kvetov. Po odkvitnutí rastlina odumrie a z jej pozostatkov vyrastú nové rastlinky. Taký je aj básnický predobraz príbehu slovenského filmu režiséra Ondreja Šulaja Agáva.

Metaforickou a éterickou agávou je mladá Ukrajinka Naďa (Katarína Šafaříková), ktorú si na južné Slovensko po 2. svetovej vojne, priviedol staviteľ mostov Hampl (Milan Kňažko). Mená v zátvorke sú rozhodne dôležité, lebo zásadne určujú charakter filmu. Rozhodne by som mal dať do zátvorky aj Milana Lasicu, ako staršieho unaveného lekára, ale s istým životným nadhľadom a skrytým optimizmom aký sa skrýva vo všetkých živých organizmoch.

Film nám nedovolil, aby sme sa nudili,napriek filmárskym "pauzám", ktoré zdôrazňujú nevypovedaný text. Aj dobrý detail dokáže zaujať ak je presvedčivý. Herci v tomto filme sú dosť presvedčiví. Prednosťou filmu je nezameniteľná atmosféra tej doby (1947) na slovenskom juhu. Viem o čom hovorím, žil som tam a aj preto ma táto stránka filmu zaujala.

O príbehu ľudí vo filme netreba hovoriť, je to, napriek zvláštnej dobe, skoro taký obyčajný ľudský príbeh manželstva a popritom aj lásky. Lásky nenaplnenej doplna podľa predstáv zúčastnených. Očakávaný tragický záver im dáva silu vášne. Ako v agáve, aj v Nadi prepukne túžba rozkvitnúť naplno. Tak trochu po lopate nám to podávajú tvorcovia filmu ako predobraz. To však na veci nič nemení, sú veci dôležité a tie ostatné. Aj dobrá fotografia musí mať správne zobrazený hlavný motív a nedôležité pozadie je potlačené do úzadia.

Historické pozadie tohto filmu tam je naznačené, akoby mimochodom, takže základnú líniu filmu predurčuje, ale neruší. Politické udalosti sú zašifrované v konaní niektorých postáv v začínajúcich konfliktoch.

Agáva je slovenský film, celkom príjemný a iste ho ocenia hlavne pamätníci tých čias. Svojou umeleckou úrovňou dal príležitosť našim hereckým klasikom, ktorí sa iste radi na tomto filme zabavili. Ukázali nám svoje mnohotvárne herecké skúsenosti. Zvláštne uznanie si zaslúži aj výkon Kataríny Šafaříkovej. Negatívne som vnímal výber herca na postavu Nadinho milenca (Marek Geišberg). Pre mňa to bola rola zahraná dosť nevýrazne.

Agáva, Slovensko, 2016
Režia, scenár: Ondrej Šulaj
Hrajú: Milan Kňažko, Katarína Šafaříková, Marek Geišberg, Milan Lasica, Diana Mórová, Attila Mokos, Pavol Šimun, Éva Bandor, Branislav Deák, Zuzana Porubjaková, Ivana Kuxová, Martin Nahálka, Zuzana Konečná, Lukáš Latinák a ďalší. 

____________________________________________________________

Rekapitulácia mojich filmových dojmov (v abecednom poradí názvu):

10 pravidel, jak sbalit holku - 10 pravidiel, jak sbalit holku

Agora - Bratislavský týždeň

Apocalypto - Apocalypto - bol som v kine

Avatar - Avatar a popcorn

Báthory - Báthory versus Jakubisko

Cinka panna - Cinka panna

Děditství, aneb… - To, čo sa nehovorí...

Deň konca sveta - Strangelet

Dojmy z Oskarov - Amerika je unavená

Dom - Dom, alebo dva domy

Druhá šanca - Dempseyho druhá šanca

Expedičná kamera, horské filmy - Festival

Gejša - Memoirs of a Geisha

Goyove prízraky - Goya's Ghosts

Gravitácia - Vesmírna gravitácia

Habermanov mlyn - Habermannov mlyn

Helga, 1967 - Helga a podobné katastrofy

Hranaři - Na hrane zákona

Jak Básnici nestrácejí naději - Básnici nestrácajú nádej

Jánošík, pravdivá história - Jánošííík...

Just Like Heaven - Pod sprchou

Kandidát - Slovenský kandidát

Krok do tmy - Krok do tmy

Kto je Mr. Johnson? - Kto je Mr. Johnson?

Kvaska, Medvídek - Aktuálne filmové a TV dojmy

Líbáš jako ďábel - Líbáš jako...

Lietajúci Cyprián - Cyprián a Svätopluk

Malé oslavy - Malé, neslávne oslavy

Marhuľový ostrov - Marhuľovica

Melódie môjho srdca - Nemám čas

Miluj ma alebo odíď - Miluj ma, alebo

Muzika - Konečne Muzika

Noe - Noe podľa komiksu

Obsluhoval som anglického kráľa - Obsluhoval som anglického kráľa

Od Fica po Fica - Čaro Vianoc

OMO, cesta do praveku - Pravda víťazí

Operácia Dunaj - Dunaj v Poľsku

Pokoj v duši - Pokoj v duši

Polčas rozpadu - Polčas rozpadu

Príbehy obyčajného šialenstva - Príbehy obyčajného šialenstva

Rodinka - Rodinka

Román pro muže - Román pre muža

Ružový panther - Clouseau alias Labuda

Seriál Hviezdna brána - Rodney žije

Skús ma rozosmiať - Babská jazda

Skyfall - James Bond

Súboj titanov - Titanský súboj v Maxe

Súmrak - Súmrak na plátne

Štyria tankisti a pes - Šarik a tí druhí

Te=oria všetkého - Teória všetkého

Tou de fer - Nitra, Trou de Fer

Touha (1960)- Túžba, z očí do očí

Ulovit miliardáře - Do roka a do dňa

Veľký blondýn… - Le Grand Blond...

Vojnový dokument - Vojnový dokument

Vymedzený čas - In Time

Na ostrie noža

Tak som sa zamyslel pri krájaní maďarskej klobásy nad nesmrteľnosťou chrústa. Prečo je to tak, že najčastejšou otázkou je "prečo"? Pamätám si z detstva na obložené žemle, ktoré sme kupovali a jedli hlavne pri cestovaní vlakom. Malá, z dnešného pohľadu, žemlička rozkrojená na vršok a spodok. Jedna časť bola natretá kúskom masla, na to vložený jeden, alebo dva tenučké krúžky lacnej (z dnešného pohľadu) salámy a výborne to chutilo, lebo sme boli stále hladní. 

Dobre si to pamätám, až do 30-tych narodenín som bol stále hladný. Nieže by som nejedol, ale trávilo mi veľmi dobre. Aj teraz mi trávi dobre, ale už som si zvykol na istú pravidelnosť a striedmu veľkosť porcií. Tak som si aj teraz pred chvíľou striedmo nakrájal kus salámy a k tomu ešte pár centimetrov maďarskej klobásy. Lebo "maďarská" je dobrý marketingový ťah predajcov v stánkoch. Len tak nasucho, bez masla. Nedal som si záležať na tenkosti plátkov, krájal som značne nahrubo. Taká je táto doba. Ktovie prečo?

Nechcel som tie salámové spomienky dohnať až na ostrie noža, lebo nože sú v tom nevinne. Sú ostré ako britva. Vedel by som nakrájať tenučké plátky, ale malé a lacné žemle sa už nepečú. Ani ostré nože nie sú vždy samozrejmosťou. Nedávno som všetky kuchynské nože nabrúsil novučičkým brúsnym prípravkom s diamantovým kotúčom. Sú ostré ako vzťahy medzi politikmi, zvlášť teraz po voľbách, keď ich intelekt brúsi vidina moci, peňazí a snaha o dobro pre všetkých (tam hore).

Návrat do "retra"

Dalo by sa povedať, že "retro" je akousi módou. Možno je zábavné pozrieť sa na minulosť nezaťaženú realitou a s patričným odstupom. Únik ako únik, či už ide o rozprávku, alebo nezávislý a nijako nás neohrozujúci pohľad na minulosť bez ideológie. Práve tá niekdajšia ideológia je to, nad čím sa už trochu usmievame. Zabúdame, že ideológia tu je aj dnes, len pekne prifarbená, ale ciele sú rovnaké.

Osobne som tiež podľahol jednej retrospektívnej záležitosti. Už sama domáca zabíjačka, na ktorej som bol inšpirovaný v rozhovoroch s mladšími, je príjemným a bezprostredným návratom do... Až do detstva. Bol som čerstvo oholený, na rozdiel od niektorých mladíkov z rodiny, a tak prišla reč aj na holenie. Téma celkom zaujímavá a živá, lebo sa vnucuje každý týždeň aspoň raz.

Raz za týždeň, to už je riadne strnisko a moderné päťnožové strojčeky toto lajdáctvo ťažko znášajú. Holenie síce znie skoro ako mach-3, ale kde nič, tu nič, britko kĺžu po povrchu. Už dlhšie preto preferujem dvojité, maximálne trojité kombajny. Zarastený mladík (nedávno oslávil len 50-tku) sa pochválil, že ostal navždy verný klasike so značkou Astra a chválil si to. Ten zaujímavý názor mi od tej chvíle vŕta v hlave.    

Zabíjačka a výslužka z nej sa už dávno minula, ale na Astru som si prednedávnom spomenul. V našom superobchode pod veľkou šopou Astru nemali, tak som sa uchýlil k inej, rovnako známej značke s dvomi mečmi. A je to, povedal som si. Dnes došlo na slávnostne obnovenú premiéru a zároveň na očakávaný a módny "retro" zážitok. Došlo, ale došiel aj na psa mráz.

Skutočne, vonku mierne mrzlo, ale aj tak som sa chcel ukázať v meste čerstvo oholený klasickou žiletkou, ktorá reže len jedným ostrím. Doslova a do písmena, reže všetko, čo vidí aj to čo skrýva pena. Skrátka, aby som to nepreťahoval, po holení som skončil klasicky "retro" dorezaný. Že by to bolo nedostatkom skúseností, alebo len podcenením pokroku? 

Takýto návrat do minulosti je dobrá vec. Jedna skúsenosť však stačí, vraciam sa do tohto moderného žiletkového storočia. Vlastne nie do tohto, ale do toho nedávno minulého, kde boli skvelé holiace strojčeky s dvomi, či s tromi čepeľami. A možno sa časom budeme vracať, z vyššej moci, ešte hlbšie... Ktovie, čím sa budeme holiť v jaskyni? Asi britvou z kameňa ale vlastne načo..? 

Vianočná kronika

Tieto Vianoce neboli zasnežené. Uplatnilo sa staré príslovie o Kataríne na ľade a Vianociach na blate. Pravdou však je aj to, že dnes už málokto vie, čo je to blato. Všetko okolo nás je vybetónované alebo vyasfaltované. Počasie sa však s príchodom Nového roku veľmi rýchlo znormalizovalo. Prišla ozajstná zima a napravila svoju pošramotenú povesť a zisky zimných stredísk.

Vianoce majú svoju povesť aj tradičnú formu v rodinách na štedrý večer. Potom prídu všednejšie dni s čakaním na Silvestra. V tých povianočných dňoch to môže nadobudnúť aj takú modernú podobu, keď veľká časť rodiny trávi večer spolu a zároveň každý po svojom. Jeden sleduje TV vysielanie, druhý má na kolenách laptop, ďalší surfuje na smartfóne.

Iní dvaja si dokonca tajne posielajú úsmevné vetičky prostredníctvom SMS správ. Zo stoličky na stoličku. Zjednocuje ich wifi router.

Telefóny už nie sú tým čím bývali. Stali sa vreckovými internetovými terminálmi. Pozoruhodné je, že funkcia "telefón" je už na druhej koľaji, mnoho viet sa posiela esemeskami, komunikuje sa cez  "čety", e-maily a na stránkach "sociálnych" sietí. Zdá sa to celé pritiahnuté za vlasy, ale ktovie, možno raz aj táto vlna opadne a stane sa všednou záležitosťou ako mnoho iných "vylepšení" života spoločnosti.  

Keby boli problémy len okolo elektroniky, bolo by to fajn a nádejné...