Na ostrie noža

Tak som sa zamyslel pri krájaní maďarskej klobásy nad nesmrteľnosťou chrústa. Prečo je to tak, že najčastejšou otázkou je "prečo"? Pamätám si z detstva na obložené žemle, ktoré sme kupovali a jedli hlavne pri cestovaní vlakom. Malá, z dnešného pohľadu, žemlička rozkrojená na vršok a spodok. Jedna časť bola natretá kúskom masla, na to vložený jeden, alebo dva tenučké krúžky lacnej (z dnešného pohľadu) salámy a výborne to chutilo, lebo sme boli stále hladní. 

Dobre si to pamätám, až do 30-tych narodenín som bol stále hladný. Nieže by som nejedol, ale trávilo mi veľmi dobre. Aj teraz mi trávi dobre, ale už som si zvykol na istú pravidelnosť a striedmu veľkosť porcií. Tak som si aj teraz pred chvíľou striedmo nakrájal kus salámy a k tomu ešte pár centimetrov maďarskej klobásy. Lebo "maďarská" je dobrý marketingový ťah predajcov v stánkoch. Len tak nasucho, bez masla. Nedal som si záležať na tenkosti plátkov, krájal som značne nahrubo. Taká je táto doba. Ktovie prečo?

Nechcel som tie salámové spomienky dohnať až na ostrie noža, lebo nože sú v tom nevinne. Sú ostré ako britva. Vedel by som nakrájať tenučké plátky, ale malé a lacné žemle sa už nepečú. Ani ostré nože nie sú vždy samozrejmosťou. Nedávno som všetky kuchynské nože nabrúsil novučičkým brúsnym prípravkom s diamantovým kotúčom. Sú ostré ako vzťahy medzi politikmi, zvlášť teraz po voľbách, keď ich intelekt brúsi vidina moci, peňazí a snaha o dobro pre všetkých (tam hore).

Zajtra

Zajtra je pojem, ktorý sme si vymysleli, aby nám nebolo smutno, že žijeme len dnes. Na druhej strane, chvála Bohu, že máme zajtra, nemusíme všetko zvládnuť dnes, niečo odložíme na zajtra. Šťastní ľudia veria na zajtrajšok a spoliehajú sa naň. Aj to je jeden zo spôsobov, ako byť šťastným, netreba hneď "pro pírko přes plot skočit", aj zajtra bude dnes.

Neviem prečo ma dobré nápady prenasledujú vždy na cestách. Je to škoda, lebo keď zaparkujem doma, je po nápadoch. Jazdím už osobným autom dosť dlho, nemám proti autám žiadne výhrady. Len jednu. Alebo dve? O tej jednej ani neviem, či sa to hodí dať na papier, aj keď to má istú súvislosť s papierom. Toaletným. Predstavte si tú situáciu, že ste mali na obed bryndzové halušky so žinčicou.

Po obede sadnete do auta a zakrátko sa ocitnete k kolóne, ktorej sa hovorí "zápcha". A vy v aute, po pol hodine dlhého státia a občasného posunutia, dospejete k úplne opačnému záveru. Čo s tým? Diaľnice nie sú posiate parkoviskami s kompletným vybavením. Určite vás napadne, že podľa vzoru moderných výletných autobusov by mali na každé sedadlo auta montovať aj také malé chemické oné.

Druhú vec, ktorú odporúčam výrobcom automobilov, by som nazval Notebúk, keby už tento výraz nebol zaužívaný v inej oblasti. Stačil by zápisník, ktorý by sa nasadil na hlavu a zapisoval by automaticky myšlienky do textového súboru v externej pamäti hlavy. Ešte by som odporúčal šifrovanie na úrovni vodičovho IQ, aby sa citlivé informácie nedostali do nepovolaných rúk. Ostatné bude zajtra...

Škatule

Odkedy jeden prezidentský kandidát vyhlasoval, že je silný, všímam si aj kondíciu každého kandidáta. Dnes mi padli do poštovej schránky štyria. Traja boli mäkkí a jeden tvrdý. Vlastne nie celkom tvrdý, iba natvrdlý. Taký ten polokartón. To asi preto, ak by som si chcel dal jeho navštívenku za klobúk. To si teda rozhodne nedám. Tých troch mäkkých som ľahko skrkval a hodil do koša (separovane), len s tým natvrdlým som sa trochu potrápil.

Čoskoro sa uvidí, či do tých nadnárodných volieb prídu ešte ďalší, v rôznom stupni tvrdosti. Ich cieľ je však pevne predurčený - pre nich vidina dobrého príjmu, pre mňa separovaný zber odpadu. Voľby sú ako divadlo, alebo ešte lepšie ako film. Je to zábava, keď herec (herečka) spadne do zemskej pukliny pri hrozivom zemetrasení a visí tam ako na háku, za jednu ruku, ale už je pod ním kamera, ktorá to sníma. Hrôza pomyslieť, ale ak je tam kamera, je tam celý štáb a puklina je iste vyrobená z tvrdého papiera a ostatné pozadie je dokreslené ako omaľovánka v počítači.

Zrazu je po hororovej scéne, keď si človek uvedomí, že vlastne o nič nejde, všetko je vopred určené, herci majú naštudovaný scenár a réžia nedovolí žiadne veľké odchýlky. V Česku sa tomu hovorí: Škatule, hejbejte se!   

Hore bez

Kedysi bývali okná plné muškátov. Vraj kvôli smradu, ktorý odháňa muchy a komáre. Iná doba prináša iné metódy, na oknách sa čoraz častejšie objavujú orchidey. Z hľadiska zápachu (sorry) si môžu podať ruky s muškátmi. Problém je len v tom, že orchidey sú vnútri a teda neplašia muchy, ale nás. Konkrétne mňa. Istým riešením by bolo, zabudnúť ich poliať. Alebo čakať, kým ich EU v rámci ekologickej normotvorby nezakáže? 

Nikdy nepíšem bez diakritiky, ak niekomu píšem. Ale vážim si aj seba, tak aj pre seba tak píšem. Výnimkou sú len e-maily Slovákom do neznámej cudziny a správy SMS. Tie už vôbec nemilujem, lebo to čo vyťukám do SMS za 5 minút, vybavím telefonicky za pol minúty. Tak načo sa trápiť, aj tak na SMS nezbohatnem.

Pre istotu a pre tie výnimočné prípady som si nainštaloval "stripovací" program. Odstráni diakritiku na šup. Škoda len, že to nevie aj naopak. Taký múdry program(átor) sa ešte nenarodil a to je škoda. Asi to bude preto, že pri písaní s diakritikou musí spisovateľ aj myslieť a to zatiaľ žiaden program nedokáže.   

Niekedy v "talku" napíšem niečo aj bez diakritiky. Keď chcem byť záhadný. Lebo pri texte bez príslušných dĺžňov a mäkčeňov, teda "hore bez", čitateľ nikdy nemá istotu, čo chcel básnik, alebo pragmatik povedať. Stáva sa aj opak, teda čitateľ číta opak toho, čo je napísané. Akosi naschvál tuší to, čo by nemal. Tento prípad "striptízu" by som mohol uzatvoriť konštatovaním, že "bezdiakritika" v slovenskom texte (ale aj v Česku určite) je prinajlepšom dvojzmyselná.

Orientácie

Orientácia PC

Bože môj, kam to smerujeme? Už aj počítače majú svoju orientáciu. Kto by to o nich povedal? Dočítal som sa, že Firefox 3.6 bude vedieť rozpoznávať orientáciu počítača. Úžasný výdobytok techniky. Ja pri ňom sedím dosť dlho a neviem, či je môj PC samec, alebo samica. Zisťovať jeho orientáciu by mi ani nenapadlo... :)

Orientácia podľa názvu článkov

Všeobecne je známe, že názov článku je dôležitý. Niekedy je pútavejší ako ostatný text. Pri čítaní článkov na blogoch postupujem tak, že si najprv prečítam názov, ak zaberie, otvorím ho na pozadí a idem ďalej. Ak mám pochybnosť, prečítam si aj perex... Niekedy však, pri pútavých názvoch sa mi už niekoľkokrát stalo, že som omylom otvoril aj Lužinského vierozvestujúci článok (pre istotu nelinkujem...).

Orientácia podľa ročného obdobia

Jeseň a iné časti roka sú motívom a orientáciou mnohých článkov. Veľkých fotografických impresií, ale aj dlhých a krátkych poetických zamyslení. Raz by sme mali vyhlásiť súťaž o najvoňavejšiu oslavu jesene. Tentokrát by u mňa vyhrala vôňa jesene podľa Angeliky:

Jeseň je neskutočne krásna, vďaka farebnému lístiu... dokončenie odporúčam v originálnej úprave u Angeliky... Želám Vám peknú farebnú jeseň...

Singularita

Relatívne pravidelná odchýlka od celkového trendu počasia nás udivuje stále viac. Počítame s technologickou singularitou ako s teoretickým bodom vo vývoji vedeckej civilizácie. Očakávame zrýchlenie technologického pokroku do nekonečna, čo prevýši všetky naše predpovede.

Dospeli sme k bodu anomálneho chovania veličín, dochádza k narušeniu nášho časopriestoru. Nehomogenita bodového charakteru nás kvári, spolu s gravitačnou singularitou a nekonečným zakrivením časopriestorového kontinua. Na hranici čiernej, bielej a červej diery nás čaká počiatočná singularita Veľkého tresku.

Dva roky po tom, ako umelá inteligencia dosiahne ekvivalent ľudskej inteligencie, sa zdvojnásobí výkon počítačov, za ďalšie dva roky sa dosiahne singularita umelej inteligencie. Singularita, ktorá je za hranicou nášho reálneho chápania skončí jedinou veľkou čiernou dierou a Vesmír sa zhmotní do jediného nehmotného bodu aby zakrátko nastal nový Veľký tresk.

______________
Seriózna literatúra:
Cudzie slová
Keby, možno...
AITPLUS
wikipedia
a Gábor

Experimentálny dôkaz

Ráno som bol v nemocnici na preventívnej prehliadke, ale do 14-tej hodiny som sa k svojej lekárke nedostal. Nakoniec vyšla sestra, že doktorka je už unavená a končí, ale že príde jej syn, ktorý je tiež lekár a bude pokračovať on. Tak som čakal ďalej, až kým ma doktor nezavolal. Zvláštne bolo, že to bol urológ a všetci mu hovorili súdruh doktor...

Keď som vošiel do ordinácie, sestra ma hneď poslala do vedľajšej miestnosti, načúrať do pohára. V tej miestnosti už bol jeden pacient s pohárom, ja som si zobral litrovú odmerku z poličky pod oknom a začal som. Naplnil som ju do troch štvrtín, parádny výkon. Zvláštne bolo, že môj moč v nádobe nebol šedý, ako by sa vo sne dalo očakávať, ale mal peknú žltučkú farbu.

Prekvapene som sa díval na svoj močopudný produkt a hneď som si pomyslel, že sny naozaj môžu byť aj farebné... Po farebnom prekvapení som sa zobudil a ponáhľal som sa tam, kam ma súdruh doktor posielal... Taký sen sa mi dnes nadránom prisnil, aby ma zobudil. Experimentálne som teda dokázal, že sny môžu byť farebné, ale aj varovné.

Monkovitosť

Vždy keď si natieram maslo na chlieb, spomeniem si na seriálového hrdinu Monka, ktorému v českom dabingu hovoria "Mank" a v slovenskom "Monk". Je to paradox, že práve Monkovi, ktorý je seriálovým perfekcionalistom a úzkostlivo dbá o čistotu všetkého, sa také niečo u nás prihodilo.

Neviem, či naozaj existuje taká odchýlka, alebo si to autor seriálu vymyslel ako príťažlivú zaujímavosť, ale v malom rozsahu sa takáto vlastnosť dá nájsť skoro u každého. Odráža sa to napríklad aj v tom, ako si niekto vie urobiť a udržiavať poriadok na pracovnom stole. Dokonca existujú rôzne vedecké teórie o tom, ako majú byť uložené veci podľa zásad ergonómie.

Niekedy prehnané vnímanie poriadku a čistoty plodí aj konflikty. Cestoval som raz s jedným vyššie položeným zamestnancom nápravného ústavu (basy) a sťažoval sa na svoju ženu, že je chorobne čistotná, až to vyústilo do rozvodu. Jeho argument o prehnanej poriadkumilovnosti ženy vraj súd plne akceptoval a rozvod netrval dlhšie ako pol hodiny...

To bol prípad extrémneho prejavu "monkovitosti", ale som presvedčený, že v každej rodine sa nájde niekto, kto určuje, kde ktorá vec má svoje miesto a trvá na tom, aby to ostatní dodržiavali. Ja som v tomto smere absolútne tolerantný k sebe, najradšej odkladám veci práve tam, kde ich nabudúce budem hľadať pri spomienkovom spätnom chode, ale uznávam, že to nie je systémové riešenie... O mojom pracovnom stole radšej ani nehovorím.

Pri natieraní masla na chlieb sa však správam celkom systémovo. V prvom rade, chlieb musí mať hrúbku aspoň 1,5 cm a nevadí, ak sa k jednému koncu jeho hrúbka zväčšuje. Nenávidím strojom krájaný chlieb. Ten hrubý koniec, padne za vlasť ako posledný. Chlieb mastím tak, aby som ho pri jedení držal v ľavej ruke, pričom palec je na dolnej kôrke a prsty na vrchnej. V tomto postupe spočíva moja "monkovitosť".

Nabudúce: klasika o šnurovaní topánok :)

Skúsenosti

Človek ich zbiera takmer každodenne v nekonečnom kolobehu. Niekedy ich možno považovať za neomylné pravdy... Jedna moja aktuálna hovorí:

- Nikdy nechoď fotografovať historické pamiatky s manželkou, dcérou, alebo frajerkou, lebo sa k pamiatkam nedostaneš a budeš postávať na ulici, alebo čučať na nezaujímavé handry ako dilino... Maximálne ťa môžu obviniť, že práve ich považuješ za ruinu...

Slovo o slove

Tak som si pomyslel, že keby nebolo nedorozumení a konfliktov, ľudská komunikácia by stratila logický zmysel. Nie že by bola úplne nezmyselná, našlo by sa viacero iných zmyslov, iba logika komunikácie by chýbala.

Keby nebolo konfliktov a nedorozumení, stačilo by nám na pritakávanie a podlizovanie sa potľapkanie po pleci, súhlasné zamrmlanie či zakrochkanie, alebo iba opičí škrek šťastia.

Ktovie, ako začala v dávnoveku ľudská komunikácia? Čo bolo skôr - verejný prejav, alebo kritika? Možno to začalo už prvým úderom oponenta kyjakom po chrbte rečníkovi, ako prejav nesúhlasu s vysloveným názorom, alebo naopak - kyjak bol rečou vyhlasovateľa názoru...

A tak nejako mierumilovne to začalo a pokračuje dodnes...

Za všetko môžu kravy (a my)

Odkedy čítam blogy, nekupujem noviny, menej pozerám televízne spravodajstvo ale paradoxne mám lepší prehľad o tom, čo sa deje u nás a vo svete. Ale nie len blogy sú zdrojom môjho poznania, sú tu aj iné mediálne stránky internetu.

Napríklad, na mediálne.sk som sa práve dočítal, že Rusko musel svoju Markízu predať Američanom, aby ju zachránil pred zánikom... Vraj to bolo dielo vtedajšieho predsedu vlády, u ktorého bol Rusko v nemilosti... Zaujímavá správa pre nás, čo si to trochu pamätáme a mnohé to vysvetľuje...

Ešte zaujímavejšia je správa o príčinách globálneho otepľovania... Na štyroch obyvateľov planéty vraj pripadá jedna krava a to je dosť. Na každý zamilovaný pár teda pripadne pol kravy (alebo vola, či býka) a pre kompletnú rodinu s dvomi deťmi je treba na farme kŕmiť celú kravu...

Baktérie, ktoré rozkladajú celulózu v žalúdku hovädzieho dobytka, premieňajú 3 až 10% váhy krmiva na metán, ktorý vychádza z hoviadka na jeho druhom konci (to je ten koniec pod chvostom) a takto naše kravy pridávajú do atmosféry takmer 100 miliónov ton metánu ročne, čo stačí na to, aby tým vzrastala teplota planéty (zdroj: ekoškola).

Poľnohospodárske farmy vraj produkujú viac skleníkových plynov ako autá. To mi teda padol kameň zo srdca, lebo už som chcel prestať cestovať autom, aby som zachránil planétu Zem... Dobrá správa je, že nemeckí vedci už vynašli tabletku proti prdeniu kráv... Kravy tak lepšie využijú potravu ponechajú si svoj metán a ešte z neho vyprodukujú aj viac mlieka... (zdroj: sme.sk)

Vŕta mi však hlavou, čo s nami, čo s ľuďmi... Myslím, že ja som na tom ešte celkom dobre, lebo som mäsožravec, teda nie som bylinožravý prežúvavec, aj keď neodmietam ani dobrú fazuľovú polievku a iné zeleninové dobroty ako energetický zdroj.

Možno by som mal na svoj metán tiež používať nejakú tabletku, ale čo potom s tým prebytkom mlieka? Alebo by som mohol metán vystupujúci z druhého konca spaľovať priamo u zdroja a tak, aspoň v zime, znižovať spotrebu tepla na vykurovanie... Možno by som sa mal informovať u vegetariánov, ako to oni riešia...

.