Palacinky

Čerstvá aktualita dňa, ale na rovinu poviem, nemám ich rád. Vždy keď ich uvidím na tanieri, spomeniem si na Anderov vtip, ako robil palacinky a Piťo ich stačil priebežne jesť. Určite viete, ako to skončilo. Ja nie som ako Piťo, ale aj tak mi do žalúdka palacinky nepasujú. Dnes je to tak, na obed boli palacinky, ale rádio sa už nedá počúvať ani na WC.

V tej malej miestnosti je také automatické rádio, keď si človek sadne, hneď začne hrať. Bývalo tam naladené zásadne rádio Slovensko. Už nejaký čas skúšam iné stanice, lebo Slovenský rozhlas sa preorientoval (zopsul) na "komerčný" štýl, hlavne vďaka niektorým moderátorkám, ktoré mi spôsobujú zvýšenú peristaltiku.

Vraj "informačné rádio", ale zosmiešňujú aj správy o počasí. Proste, žiadna seriózna správa. Vlastne dnes ťažko takú serióznu a pravdivú správu zohnať. Kedysi jeden môj kolega vravieval na správy v novinách: "Ani opak nie je pravdou". Tak či onak, v tej miestnosti mám radšej svätý pokoj, preto od istého času radšej rádio vypínam. Aj keď nie sú na obed palacinky ako dnes.  

A keby ste si náhodou nespomenuli, ako končia palacinky u Andera, tak vám poviem - Ander dal Piťovi poslednú a ten mu zahlásil, že tú poslednú má v ústach a na prvej už sedí.  

(127 793)

Monológ manažéra

Sú ľudia, nad 40 (50, 60, 70) rokov veku, s ktorými je ťažké uskutočniť dialóg. Nepustia vás k slovu. Maroša som stretol na stanici, cestoval vlakom. Poznám ho dlhé roky, býval to dosť vysoko postavený manažér, tak mi bolo divné, že cestuje vlakom.

   "To mám za babku (zadarmo), tam aj späť, to sa mi oplatí. Auto je drahé, to máš..." a začal v hlave kalkulovať. Do uší mi tlačil výsledky, vie, ako byť asertívny.

   "Áno, hovorím, ale pohodlie a tak."
   "V tomto veku potrebujem hlavne pohyb, nie voziť sa v aute."

Ekologicky myslí a ekologicky koná. Prerušil ma a začal monológ o svojich príjmoch, ktoré sa mi ani nesnívajú a on už zavŕšil sedemdesiatku. K tomu sa vraj dopracoval cez známosti. Celý život ich zbieral a pestoval...

   Nie, nespýtal som sa ho, čo robí... Načo aj? Toľko vplyvných známych nemám a nebudem mať do konca života. Radšej som stíchol a nechal som plynúť jeho monológ o tom, ako trávi dovolenky v jednom zo svojich hotelových apartmánov. Len som prikyvoval, aj tak sa viac nedalo, vlak už brzdil.

(127740)

Večnosť

Reálny svet človeka je len zlomkom večnosti, ale fantázia mu umožňuje  obsiahnuť večnosť celú. V nej sa môže pohybovať od vzniku svetov až po ich zánik.Čo vlastne znamená pojem večnosť? Je to ohraničený úsek času začínajúci v nekonečne a končiaci v nekonečne? Je to kruh bez začiatku a konca. Je to beh jedným smerom, alebo sa možno aj vrátiť?

Prach si a na prach sa obrátiš, hovorí sa v Biblii a pripomína to náš vymyslený zákon o zachovaní energie a hmoty vo vesmíre.Nič sa neničí, nič sa nevytvára iba sa všetko mení. Každá zmena je krokom vpred, z hľadiska nášho času.

Čas je zmena a zmena je pohyb a pohyb je základom života. Ak sa raz vesmírna hmota nahustí do jedného bodu, bude v ňom tak tesne, že sa zastavia všetky pohyby a zastaví sa aj čas. Systém bez pohybu je zdanlivo stabilný, ale tento zahustený bod nie. Bude stačiť len slovo a všetko sa začne znova veľkým treskom.

Vraj, možno, ale na tom už nezáleží...

(127172)

Audio paradoxy

Cez Vianoce bolo viac času na sledovanie televízie, na jej hodnotenie. Možno máme zlý TV prijímač, aj keď má len 10 rokov, ale niekedy nie som spokojný s kvalitou zvuku. Nie vždy, len pri niektorých filmoch, ale hlavne pri seriáloch. Novodobé seriály priniesli so sebou taký zvláštny jav, ktorý sa spočiatku zdal byť inovatívny, ale čo je veľa, to je príliš.

V prvom rade ide o "zcivilnenie" hereckého prejavu v seriáloch, keď akože prehnane "prirodzená" reč občas pôsobí, ako by sa hercom nechcelo a spôsobuje to nezrozumiteľnosť. V druhom rade, keď tú reč podfarbia, trocha samoúčelne, hudbou, nezrozumiteľnosť ešte stúpa. Niekedy je ten hudobný "podmaz" naozaj rušivý. Problém je možno aj v pomere "vybudenia" mikrofónov a hudby, či ruchu pozadia.

Pre schopného zvukára by to mala byť alfa a omega, ale to sa dnes akosi nenosí. Určité náznaky zlepšenia som však už zachytil. Problém hlasitosti je zrejmý aj v kinách. Gaučový televízny divák z paneláku si čoskoro uvedomí akúsi nepohodu z príliš hlasitého zvuku. A možno ani nevie, prečo je taký ohučaný, keď vyjde z kina. No ale povedzte niečo premietačovi...

Do istej miery túto situáciu chápem, lebo viem, že kedysi v začiatkoch Hi-Fi hnutia a amatérskych konštrukcií zvukovej techniky sme sa predbiehali v tom, kto má silnejší zosilňovač a výkonnejšie reprosústavy. Vtedy sa však ešte snažili (amatérski) zvukári aj o to "hi-fi", teda o kvalitu reprodukcie. Vývoj smeroval neúprosne k veľkým ohučaným koncertom a to sa prenieslo do celej audiovizuálnej tvorby. Hádam by bolo načase hľadať cestu k inej kvalite aj vo zvukovej sfére.    



(127040)

Internet

Podľa niekoho je to to najhoršie, čo ľudia vymysleli (to tvrdia hlavne tí, ktorí ho nepoužívajú). Faktom však je, že internet je sila, ktorá ľudí spojila do jedného sveta. Otázne je len, ako sa s tým ľudstvo vyrovná.  Všetko je tu dovolené, všetko tu je. Zatiaľ. Pravdou je, že už sa nejaký čas ozývajú hlasy, že ľudí tu treba kontrolovať, nebodaj strážiť, sledovať a trestať za sledovanie niektorých stránok. Zažili sme to už, v trochu inej podobe, ale ako sa hovorí, aj demokracia musí niekam smerovať...

Nemyslím si, že internet je zlo nad všetkými zlami, možno práve opak tohto tvrdenia je pravdou. Keby pravda objektívne existovala. Všetko je relatívne, ale hovorí sa, že kedysi, keď Afričania uvideli belocha na bicykli, smiali sa mu, že je lenivý. A kde sme už dnes? Málokto chodí pešo, ak tak na turistiku. Niektorí opäť vyťahujú bicykle. Stal sa z nás človek sedavý... Sedíme najviac pri monitore počítača (ako kto...).

Sedenie s internetom má aj jednu veľkú výhodu. Ľudia sedia doma a nemusia cestovať po svete aby spoznali ďaleké kraje. Lebo diaľky lákajú a potom je nebo ukrižované nespočetnými viditeľnými aj neviditeľnými kondenzačnými čiarami. Sedenie má aj tu svoju logiku, v lietadle sa nedá bicyklovať, teda sedíme len tak a sem tam niečo zjeme. Strašidelné je, že lietať by chceli všetci, napriek tomu, že všetko majú doma na stole, či v "lone" na monitore.

Lietanie a cestovanie vo vzduchovej vrstve sveta (ale aj na zemi v autách) požiera veľa energie, spotrebováva množstvo kyslíka a premieňa ho na skleníkové plyny. To isté platí aj o raketách, ktorými sa lieta mimo našej atmosféry. Plytváme energiou, ktorú máme tu na zemi. Kedysi niekto vymyslel pojem "trvale udržateľný rozvoj". To sme si zmenili za trvalý rast a konzum. Zachráni nás jedine ten zlý internet.

125695