Cez Vianoce bolo viac času na sledovanie televízie, na jej hodnotenie. Možno máme zlý TV prijímač, aj keď má len 10 rokov, ale niekedy nie som spokojný s kvalitou zvuku. Nie vždy, len pri niektorých filmoch, ale hlavne pri seriáloch. Novodobé seriály priniesli so sebou taký zvláštny jav, ktorý sa spočiatku zdal byť inovatívny, ale čo je veľa, to je príliš.
V prvom rade ide o "zcivilnenie" hereckého prejavu v seriáloch, keď akože prehnane "prirodzená" reč občas pôsobí, ako by sa hercom nechcelo a spôsobuje to nezrozumiteľnosť. V druhom rade, keď tú reč podfarbia, trocha samoúčelne, hudbou, nezrozumiteľnosť ešte stúpa. Niekedy je ten hudobný "podmaz" naozaj rušivý. Problém je možno aj v pomere "vybudenia" mikrofónov a hudby, či ruchu pozadia.
Pre schopného zvukára by to mala byť alfa a omega, ale to sa dnes akosi nenosí. Určité náznaky zlepšenia som však už zachytil. Problém hlasitosti je zrejmý aj v kinách. Gaučový televízny divák z paneláku si čoskoro uvedomí akúsi nepohodu z príliš hlasitého zvuku. A možno ani nevie, prečo je taký ohučaný, keď vyjde z kina. No ale povedzte niečo premietačovi...
Do istej miery túto situáciu chápem, lebo viem, že kedysi v začiatkoch Hi-Fi hnutia a amatérskych konštrukcií zvukovej techniky sme sa predbiehali v tom, kto má silnejší zosilňovač a výkonnejšie reprosústavy. Vtedy sa však ešte snažili (amatérski) zvukári aj o to "hi-fi", teda o kvalitu reprodukcie. Vývoj smeroval neúprosne k veľkým ohučaným koncertom a to sa prenieslo do celej audiovizuálnej tvorby. Hádam by bolo načase hľadať cestu k inej kvalite aj vo zvukovej sfére.
(127040)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára