Balónik na scéne

     Spomínam si na vyjadrenia politikov okolo pána Sulíka, keď si fakticky robili srandu z tajnej voľby prokurátora a potom na obrátené garde, keď slávnostne vyhlásil (spolu s premiérkou), že tajnú voľbu sväto-sväte zabezpečí. Nikto z novinárov im ten zásadný obrat nepripomínal. Zmena situácie mení reč a postoje. Tiež si spomínam, na časy pred voľbami, ako stál v jednom šíku s médiami proti Ficovi (myslím), a dnes sa čuduje, že istý denník sa snaží robiť to isté, len osoby a obsadenia sa trochu zmenili. On teraz vraví z nového postu, že "odtiaľ potiaľ".

     Ktovie, čo bude potom, ak sa dostane "potiaľ"? Z pozície moci ťažko očakávať pohladenie v rukavičkách.  Vyzerá to tak, že jediná oblasť, kde je všetko možné, je politika. Skutočnosť videná objektívne (vidím) je však taká, že médiá sú k tejto vláde veľmi láskavé. Do istej miery je to pochopiteľné, lebo ju pomáhali stavať na nohy a čo sa týka verejnoprávnej, tá už je "v norme", veď sa tam vrátil Hríb... Sulík píše vo svojom blogu o situácii pred voľbami "... lebo aj SME potrebuje upútať voličov...", čím hodnotí politický zástoj daného média na jednej lodi s vtedajšou opozíciou. Pred voľbami totiž ani z pohľadu novín nie sme čitatelia, ale voliči. Otázkou je, čo sme po voľbách? 

Časy sa menia

Hovorí sa, že život je zmena a niekedy to tak v živote aj vyznieva. Pre život nie je žiadna zmena škodlivá a tvrdá, ak sa uskutoční v správnom čase a primeranou rýchlosťou. Napríklad také revolúcie, sú bolestivé hlavne pre tých, proti ktorým sú namierené, ale v dôsledkoch často aj proti všetkým. Chvíľu to trvá, kým opadne revolučná eufória a potom znova nastupuje všedný, tvrdý život so zmenami. Keď opadne pena, veci sa vracajú do normálu. Taký je kolobeh života spoločnosti - od revolúcie k normalizácii a späť.

Malé a postupné plazivé zmeny neškodia, sú vítané. Napríklad mojou doménou bolo piecť chlieb v domácej pekárničke. Nedávno som bol odstavený, pekárske žezlo prevzala žena. Bolo to náhle, ale zatiaľ mi necháva v kompetencii nákup chlebovej múky a technickú stránku veci - strčiť kábel do siete, nastaviť parametre programu a stlačiť tlačítko "štart". Pozitívum zmeny je v tom, že sa jej darí piecť chutný chlieb, lebo kvalita môjho už, z dôvodu presýtenia opakovanou činnosťou, klesala.

Dnes je sobota a ja si môžem dovoliť písať sobotník kvôli ďalšej náhlej zmene. V sobotu som zvyčajne chodil na tržnicu pokochať sa čerstvou zeleninou a postretať známych. Dnes ma predbehla žena, tak ja sedím a píšem sobotník... Dokonca mi kúpila aj noviny (značku neprezradím). Aj takto sa občas prejaví emancipácia v rodine. Uvidíme sa teda opäť o týždeň, ak zase zmeškám tržnicu.

Eniki, beniki, bum a rum

Tak už som sčítaný, odčítaný aj prečítaný.

Vyplnenie troch dotazníkov mi zabralo "takových nejmíň" 5 minút a ani som sa nerozčúlil. V tej súvislosti mi napadla jedna súvislosť s istou situáciou z románu, ktorý som práve dočítal. Ide o to, že dotyčný mních čítal na latríne zakázanú knihu a keď ho tam odhalil opát, hodil knihu do hnedej riedkej zmesi v diere. Nepomohlo mu to, trochu sa jeho prenasledovatelia pohrabali v tej mase a knihu aj tak vytiahli...

No a v čom je podobnosť? Skoro v ničom, len že tam bol hrozný smrad. Ako vždy, keď sa niekto babre v tom riedkom...

Je tu Yeti

Je to tu, leto

Myslím (na leto), teda som. Leto je tu, nie meteorologicky ani geograficky, ale to nevadí, fakticky je tu jar, hoc leto vnímam technicky a symptomaticky. Spolu s kalendárnou jarou to synergicky spôsobuje to, čo si Američania už dávno zakázali. Príznaky sú jasné: Vytiahol som tmavé okuliare, vnímam odhalené poprsia žien a fronty pri zmrzlinovom stánku. Aj úsmevy, ktoré neostanú nepovšimnuté.

Havária

Stal som sa nedávno účastníkom dopravnej nehody, čelného stretu v plnej rýchlosti. Obete na životoch neboli, ani zranenia účastníkov. Stalo sa to v neprehľadnej zákrute a na vine som bol (na 90%) ja. Dokonca nedošlo ani k priamemu dotyku našich vozidiel, obaja sme to ubrzdili s rezervou 5 cm. Na vine som bol ja, lebo som išiel po nesprávnej strane cesty a obaja sme jazdili pomerne rýchlo.

Našťastie máme, výborné brzdy dobrý postreh a rýchlu reakciu. Aj vďaka nedávno vykonanej jarnej servisnej prehliadke môjho 40 ročného bicykla mi fungujú obe brzdy. Kolega z garáže to mal ľahšie, on jazdí na celkom novom horskom bicykli. Krútite hlavou, ale keď sa môžu čelne zraziť v 100 kilometrovej rýchlosti dvaja motocyklisti, prečo by sa nemohli zraziť dvaja cyklisti?

By The Way (The Way)

Nedávno mi odporúčali pozrieť si film "The Way". Martin Sheen v ňom hrá amerického lekára, ktorý prichádza do Francúzska pre popol svojho dospelého syna (Emilio Estevez), ktorý sa zabil v búrke v Pyrenejach počas púte do Santiaga de Compostela. Tá púť je známa ako cesta svätého Jakuba.  Otec túži pochopiť lepšie svojho syna, preto sa vydá na cestu, dokončiť to čo syn začal. Ostáva mu ešte 800 km s ruksakom na chrbte... Na ceste sa stretáva ľudí z celého sveta, ktorí podobne ako on hľadajú zmysel života. 

Toľko stručne o filme. Podarilo sa mi vidieť z neho zatiaľ len polovicu, takže moje dojmy ešte nie sú kompletné, preto si pomôžem veršami básnika, ktorý sa stal očitým svedkom celej tejto filmovej cesty (na plátne)...


Santiago de Compostela
(Púť k Sv.Jakubovi)

 Nie,
nebude to recenzia na film The Way,
iným je to súdiť určené.
Ja iba vyznať by som sa Vám chcel,
prečo, častokrát počas filmu,
slzy z oka svojho som si strel.

Je to film o láske.
Nie o láske prchavej a prelietavej.
Nie o láske nenaplnenej,
ba nie je to ani o láske k žene.
Je to niečo úplne iné,
niečo podvedomé, ba často i netušené.

Je to láska otcovská,
láska otca k synovi,
ktorý jeho baťoh a sny,
si na svoje plecia vzal,
aby púť jeho smrťou prerušenú,
k svätému Jakubovi,
do Santiago de Compostela,
za syna svojho vykonal.

Bolelo ma srdce s ním,
kým púť tú miesto syna vykonal
a zalial ma príboj slaných sĺz,
presne taký, ako ten,
na brehoch Atlantiku,
do ktorého , spopolnené telo,
milovaného syna vysypal.

Nie, nemusíte vidieť tento film.
Moje vyznanie nie je ani tak otcom určené,
len by som strašne chcel,
nech každé jedno dieťa vie,
a nezaleží vôbec či to dcéra lebo syn,
ako ho jeho otec miluje,
ako mu strašne chýba,
že neustále na neho myslí,
ze casto sa mu o nom prisni
a ako by často chcel byť strážcom, anjelom,
čo nad miláčikom jeho bdie.

J.J.M
a tu tiež...