Tak už som sčítaný, odčítaný aj prečítaný.
Vyplnenie troch dotazníkov mi zabralo "takových nejmíň" 5 minút a ani som sa nerozčúlil. V tej súvislosti mi napadla jedna súvislosť s istou situáciou z románu, ktorý som práve dočítal. Ide o to, že dotyčný mních čítal na latríne zakázanú knihu a keď ho tam odhalil opát, hodil knihu do hnedej riedkej zmesi v diere. Nepomohlo mu to, trochu sa jeho prenasledovatelia pohrabali v tej mase a knihu aj tak vytiahli...
No a v čom je podobnosť? Skoro v ničom, len že tam bol hrozný smrad. Ako vždy, keď sa niekto babre v tom riedkom...
Čierna káva, čaj, rum, bum :)
OdpovedaťOdstrániťMne v súvislosti so sčítaním obyvateľov smrdia všetky tie pochybovačné reči. Podľa mňa ani majetkové pomery, ani národnosť či náboženské vyznanie nemajú, resp. nemusia byť utajované (aj tak to o človeku ostatní vedia).
JM, Všetko je zle, tak to tu u nás miestami vyznieva a to ma mrzí. Niekedy sa zdá, že je to podporovaný zámer.
OdpovedaťOdstrániťSúhlasím, aj mňa mrzí, že takmer všetko sa obracia na frašku, spochybňuje, relativizuje, zosmiešňuje... Len tie takzvané celebrity sú brané vážne.
OdpovedaťOdstrániť