Stránky

11 januára 2011

Písanie včera a dnes

Toto je hosťovský príspevok, ktorého autorom je Ján Maršálek, básnik, publicista a bloger.  


Voľakedy (pred rokom 1989) sa medzi mladými literátmi položartom polovážne hovorilo, že je ľahšie vydať dcéru ako knihu. V tých časoch bolo treba prekonať viacero prekážok, ktoré nesúviseli priamo s tvorbou. Knižne publikovať mohol málokto, všetko bolo pod kontrolou vládnucej strany, jej ideológov a politrukov.

Dnes je situácia úplne iná. Cenzúra neexistuje a autor si môže svoje dielo vydať aj vlastným nákladom. Netreba nijaké potvrdenia ani povolenia, v podstate stačí jediné – mať alebo získať dostatok peňazí na vydanie (o problémoch s propagáciou, distribúciou a predajom teraz pomlčím).

Niekomu sa môže zdať, že peňazí je všade málo, ale množstvo vydávaných titulov svedčí skôr o opaku. Náš knižný trh je doslova zahltený. Lenže s nárastom kvantity a pri úplne chýbajúcej regulácii (literárna kritika stratila renomé) došlo k poklesu kvality. Na scénu (ba i na výslnie) sa dostali aj grafomani a za spisovateľov sa pasujú viacerí spomedzi takzvaných celebrít, ktorí v živote neprečítali hádam ani jednu poriadnu knihu.

Z tohto pohľadu je to ešte horšie vo sfére internetu, kde odpadá ešte aj ten finančný problém, a tak sme svedkami neraz úbohých pokusov o akúsi publicistiku alebo beletriu. Najhoršie je, že väčšina takýchto pisateľov – blogerov si ani neuvedomuje svoje zlyhania (trebárs v gramatike). A to nehovorím o rozbujnenom a divne tolerovanom porušovaní autorských práv, čiže, jednoducho povedané, o kradnutí textov, fotografií a iných zložiek duševného vlastníctva.

Bežný čitateľ je neraz dezorientovaný. Nevie si z neprehľadnej ponuky vybrať, nedokáže včas rozlíšiť skutočnú hodnotu a brak. Príklad za všetky: Jedna známa sa mi zdôverila s tým, že si pred časom kúpila knižku istého slovenského autora (meno teraz nie je dôležité), zaujal ju príťažlivý (no zároveň zavádzajúci) názov. Keď sa doma pustila do čítania, zostala v miernom šoku. Ako povedala, s takou mierou vulgárnosti sa ešte nestretla...

Pravda, spomínané záležitosti majú hlbšie pozadie, súvisia tiež s otázkou slobody a zodpovednosti. Pretože čím viac slobody máme, čím väčšie sú naše možnosti, tým väčšia je naša zodpovednosť, či už si to uvedomujeme a pripúšťame alebo nie. Vedieť si správne vybrať patrí k umeniu dobre žiť!
Autorom príspevku je Ján Maršálek – básnik, publicista a bloger, ktorý okrem iného rediguje internetovú stránku PriestorNet, zameranú na glosovanie spoločenského diania.

2 komentáre:

  1. Vďaka za príspevok k diskusii o knihách. Z môjho pohľadu je tam objavná veta o strate renomé literárnej kritiky. Literárnu kritiku čiastočne suplujeme tu na blogoch... V menšinovom formáte s nízkou čitateľnosťou a s našim dojmovým videním (ak mám hovoriť za seba).

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Možno je naozaj chyba v tom, že na vydanie prózy alebo zbierky stačí a je najpodstatnejšia zábezpeka finančného krytia a nie aj kvalita vydávaného diela, posúdená literárnymi kritikmi. Ale zároveň musíme priznať i slobodu a možnosť vydania svojho diela - dielka každému, kto niečo vytvoril a má chuť (i peniaze na vydanie) sa s ním prezentovať na verejnosti. Odozvou na kvalitu mu bude predávanosť jeho titulu. Aj keď ani predávanosť titulu nie je v súčasnosti asi tou najlepšou mierkou kvality - napr. trh je zaplavený novodobými prostoduchými ženskými románmi, všetkými takmer na jedno kopyto. Je to náročnejšie pre čitateľa, ktorý sa musí prehrabávať množstvom balastu, aby si našiel niečo zmysluplné pre seba.
    Je to náročná téma....

    OdpovedaťOdstrániť