Inšpirované blogom JOEABY študenta z Malty:
To slovo nemá rozmer, hovorí o delení hodnôt, množstva, sily, hmoty, myslenia a energie. Ak by rovnováha ideálne existovala, žili by sme v raji. Vo všetkom čo vidíme, v živote i v čase však rovnováha chýba. Keby bol čas vyvážený, zastavil by sa a nastalo by nekonečno.
Keby boli chemické látky v rovnováhe, nepoznali by sme oheň, nevedeli by sme dýchať.
Ak by moc bola vyvážená našou intuíciou, nebolo by totalitných, ani demokratických systémov.
Ak by boli hormóny v rovnováhe, stratili by sme svoju sexualitu...
........
Zamyslime sa nad dynamickou podstatou vesmíru, stojacou nad všetkým a možno aj nad časom. Všetko je v pohybe, od najmenších častíc až po obrovské hviezdy a čierne diery vťahujúce z okolia aj svetlo. Pri tom všetkom nevyvážení, pri zdanlivo chaotickom pohybe chodíme po krásnej pevnej zemi a žijeme svoj život...
Čas kráča obrovskými krokmi a všetko mení. My, s našim svetom sme kdesi v ňom stratení, v maličkej pomlčke, v zlomku vesmírnej sekundy, vo svojom krátkom vymedzenom úseku a v zdanlivom pokoji. Čím to je, že sme tak malí, že sme nič a predsa sme...?
ten posledný odstavec je nádherný..
OdpovedaťOdstrániťNooo, celé ľudstvo nie je nič. Tým to je.
OdpovedaťOdstrániť:-)
Celé ľudstvo nie je nič, iba ja, ty, on, sme všetko... V nás je celý vesmír.
OdpovedaťOdstrániťv nekonečnosti vesmíru si vytvárame náš malý ohraničený vesmír...
OdpovedaťOdstrániťČím to je, že sme tak malí, že sme nič a predsa sme...?
OdpovedaťOdstrániťTým, že veľké telesá sa skladajú z malých teliesok...?