2007/05/20

Perníkové srdiečka

Nedeľné odpoludnie na hrade, kde sa práve konali rytierske hry, ukážky sokoliarstva a mnoho iných atrakcií. Vyzeralo to ako na púti, plno ľudí, plné parkoviská. Prešli sme popri stánkoch s nádhernou keramikou, pokochali sme sa perníkovými srdiečkami, chutne malé, iba za dvacku, zdobené rôznymi ornamentmi, ručná práca, každý kus originál..

Originálne boli aj srdiečka, také odzadu - s tangáčmi... len zahryznúť... Presadzuje sa moderna v ľudovom umení...

Na hrade sme sa dlho nezdržali, máme ho dostatočne preskúmaný, posedeli sme si na letových predvádzaniach sokoliarov. Boli správni tí vtáci len mi trochu vadilo, keď občas po pristátí odvisli za nohu dolu hlavou. Ťažko povedať, čo si o tom myslia, ale čo sa týka stravy, asi sú spokojní. A kde je ich domov? Tam kde sa človek (vták) cíti dobre...

Od dojmov sme vyhladli, v reštaurácii sme si sadli na voľné miesto k mladej mamičke s dcérou a synom. Malá druháčka si dávala cesnačku, ktorá pekne zaváňala, až mi krútilo nos a zbiehali sa mi slinky. Zaželal som jej dobrú chuť a ona si na oplátku pustila na špacír svoju detskú pusu.. Bola to príjemná konverzácia, za chvíľu sme o nej vedeli všetko... že má dve mamy (toto je jej nevlastná) a má aj dvoch otcov... Priznám sa, na mňa boli tie jej rodinné vzťahy príliš zložité, hlavne, že ona je v tom doma...

Mama, teda tá nevlastná sa len usmievala na reči svojej malej mudrlantky. Kým dojedla polievku, vedeli sme, že sa volá Viky, že jej otec je Maďar aj o tom, aké má záľuby... Dozvedeli sme sa, že v škole má len kamarátky, nie kamarátov, lebo chlapci sa radi bijú. Viky vie pekne žmurkať... najprv pravým okom (to ju naučil otec) lebo je praváčka, potom aj ľavým a oboma tiež (to predsa vie každý). Chlapci jej generácie sa musia mať na pozore...

Čo, to objasnila aj mama, takže sme sa dozvedeli časť jej CV... Kým sme dojedli bryndzové halušky a dopili kofolu, mali sme príbeh na pekný román. Mám rád takéto improvizované, neformálne bezprostredné rozhovory a zvlášť deti sú tak úprimné, že môžete veriť všetkému, čo vám povedia, hlavne dievčatá... až kým nevyrastú a nenaučia sa klamať... samozrejme nie všetky... :) a my im uveríme...

7 komentárov:

  1. perník s tangáčmi!! tak to už mám išpiráciu na zdobenie. :D inak je to zvláštne, koľko dokážu malé deti rozprávať. človeka po pár hodinách chytá únava už len z počúvania. ale je to sranda. inak - ja som sa klamať ešte nenaučila. iba ak zle. :):) hoci presviedčať viem slušne.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. aventerra, to nebolo o tebe, ani o iných dievčatách, čo si to prečítajú... a zabudol som dodať, že aj tak vám radi veríme :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. wabt, áno, deti sú niekedy tak úprimné a majú takú nádhernú fantáziu, ktorej samé veria, že im v pohode a radi uveríme aj my... vieme totiž, že sú to také milé klamstvá, ktoré neublížia..
    ..to foto je báječné :))

    OdpovedaťOdstrániť
  4. tie tangáče sú úžasné:) no a ženy - veď vy ste radi, keď si vymýšľame, myslím, že to aj tak nepočúvate v staršom veku :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. germa, uhádla si, ženy v staršom veku nepočúvame..... :)

    OdpovedaťOdstrániť