U Silviah je (pekný) nový článok o mini-búrke, ktorá prešla aj nad mojou hlavou. Aká bola krátka, tak bola bujará. Keď som v daždi, prikrčený kráčal z garáže do najbližšej krčmy schovať sa, krčil som sa viac ako obvykle, lebo hromy a blesky sa naháňali tesne nad strechami, mal som taký pocit.
Keď som už popíjal pivko, na otvorenej terase, s plechovou strechou, už som sa nebál (veď ani štamgasti okolo sa nebáli), nebadane som pohľadom skontroloval uzemnenie trámov a stĺpov, všetko bolo ako má byť, tak mi pivo chutilo... To bolo včera.
Dnes sa nemám čím chváliť (preto píšem o včerajšku). Dnes sa tak trochu hanbím, lebo som sa zabudol v robote... Tak som sa zahĺbil do práce (aj to sa mi stáva), že som prestal vnímať čas. Čo už s časom, aj bez neho sa človek niekedy zaobíde. Niekedy je okamih večnosťou, inokedy večnosť okamihom.
Aha, teraz sledujem čas - už píšem 22 minút... som zvedavý, za aký čas ste sa dočítali až sem, a či vôbec?... To nie je výzva ku komentárom, beztak si už zvykám na život bez nich... ja viem, práca je prvoradá a času je málo... Tak si hovorím, dnes večer s básnikom
Ešte môžeme | Piť čaj v tichu večera | a oheň v krbe kŕmiť | hoci aj vodou... | Na nohách nás hrejú | štrikované papuče.......
(Štefan Chrappa: Na obojku, Limerick, 2001)
Cas
OdpovedaťOdstrániťnajpremenlivejsia premenna zivota
po dosadeni prislusneho cisla
za x
zanika
:-) K tým komentárom: - u ostrovanky je zaujímay nový článok;
OdpovedaťOdstrániťa ďakujem (za to "pekný"...).
Čas je čas, nič s ním nenarobíš, treba ho prežiť. Ako, to je na nás (a niekedy nám do toho hovoria aj tí okolo)...
Nemyslím si, že ak sa v sústredení občas zabudneš v práci, je to na hanbu. Horšie by bolo, keby sa to stávalo pravidelne...
:-)
A ešte: ja Ťa čítam rada, páčia sa mi aj Tvoje obrázky (tam zasa nediskutuješ Ty - alebo len veľmi málo, prezri si ich občas retrospektívne :-) ).
elisabeth, pochopil som to tak, že život je čas od nuly k "x"..
OdpovedaťOdstrániťsilviah, tvoje komentáre sú vždy zmysluplné, podnetné a k veci, ale aj primerane kritické, ak si myslíš, že treba.
S tým zabudnutím v práci, to bolo samozrejme myslené s vtipom, nie o naozajstnej hanbe, lebo ak človeka niečo zaujme, tak to zvyčajne za niečo stojí..
A ešte: - ďakujem.
Že nediskutujem k svojim obrázkom, to si ma zaskočila, musím sa tam pozrieť :)
Času nie je málo, naopak, je ho veľa.. málo je iba odvahy priznať si, že sa na jeho úkor nevieme vzdať iných vecí a je ľahšie povedať, že času je málo... :)
OdpovedaťOdstrániťSme váhaví a nevieme si vybrať.. a to je hádam najväčším nešťastím človeka ..