V najlepšom...

V najlepšom treba prestať, len treba vedieť, kedy je to najlepšie... Vždy predsa môže byť lepšie, ale skoro vždy môže byť aj horšie. Toto pravidlo iste neplatí v istých intímnych situáciách, lebo prestať, keď sa blíži to najlepšie je niekedy takmer nemožné... Takmer nemožné...

Sú situácie, ktoré sú takmer, ale vždy je ešte kúsok, ktorý je o niečo viac. Je to podobné predstave nekonečnosti... Nedávno som čítal podnetnú úvahu o nekonečnosti. Bolo to okrem iného aj o koľajniciach, ktoré sa zbiehajú v nekonečnu. Koľajnice sú názorným príkladom toho, že nekonečno existuje. Že kde? No predsa v nekonečnu...

Keby boli tie koľajnice nekonečne dlhé, určite by sa stretli, otázka je, kedy? Na tú otázku je tiež celkom priliehavá odpoveď - stretnú sa vo večnosti. Večnosť je taká časová obdoba nekonečnosti. Nie vždy sa jej pre svoju nedočkavosť dočkáme. Napríklad sme sa nedočkali nekonečného naplnenia hesla "Zo Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak". A budú ešte ďalšie podobné, ale verme, že sa tiež skončia v reálnom čase.

Poznám ešte dve ďalšie kúzelné slovíčka - nikdy a vždy. Sú v absolútnom vyjadrení krajné hodnoty, maximum a minimum... Nikdy nehovor nikdy, múdrosť vyjadrujúca pesimizmus, i presvedčenie zároveň, že náš osud nie je presne vopred určený (našťastie). Nikdy vlastne ani neexistuje... Kedy by mohlo existovať? Nikdy iba nikdy. Nikdy nie je, alebo nie je nikdy?

Opakom nikdy je vždy. Vždy je nejaká možnosť voľby. Vždy existujú najmenej dve možnosti, o tom sa narozprával Jozef Švejk, keď rozoberal princíp dvoch možností...

Vždy sa dá niečo neurobiť, len či sa vždy dá niečo určité aj urobiť? Trochu by som pochyboval, lebo práve teraz by som chcel urobiť dieru do sveta touto úvahou, ale nedá sa. Podobných hlúpostí už bolo napísaných na tisíce, ba čo, možno milióny, v histórii nášho písomníctva...

Tak radšej končím aj keď nie som v najlepšom (ktovie, možno najlepšie už bolo), hoci aj bez odpovede na večnú otázku Prečo?

Majte sa pekne,
preto lebo...

:)