Malta v lete

Je leto, čas lenivenia a práca je stále viac spojená s potom. Tá manuálna, ktorej sa mi v posledných dňoch trochu ušlo... Súvisela s prestavbou bytu, venoval som sa stolárskemu remeslu, ale obdivoval som remeslo murárske. To je aj dnes tá pravá "makačka" a toto remeslo naozaj patrí iba trénovaným chlapom a chlapcom, ktorí majú výdrž, ale aj trochu výtvarného cítenia.

Pri murárskych prácach, pri omietkach, pri murovaní už netreba klasickú miešačku, ani cement, štrk, či piesok. Na každú príležitosť, na každý účel sa dá kúpiť hotová malta, stačí len doliať vodu a do vŕtačky nasadiť miešadlo, riadne premiešať a malta je hotová. Pri omietaní príde na rad klasické náradie, ale technológia je trochu zmodernizovaná.

Najprv sa nahodí vrstva malty, na to sa pritlačí sieťka, hladítkom sa uhladí a je to! Ľahko sa to hovorí, ale v skutočnosti je to sled množstva opakovaných pohybov, až kým oko murára nie je spokojné. Dobrý murár musí byť perfekcionista. Naberie lyžicou maltu, obtrie je na hladík, oblúkom ju rozotrie po stene, potom zarovnáva a zarovnáva, pridá maltu, zarovnáva, zahladí a tak dookola, monotónne stále to isté...

Podobné je to aj pri murovaní. Tam prichádza k slovu zúbkovaný hladík, ktorým sa zrovnomerní nanášaná malta. Zase to nejde len tak, je to množstvo opakovaných pohybov a činností... Naniesť maltu, zrovnať, položiť kváder, priložiť latu s vodováhou, doklepnúť kváder a tak stále dokolečka, na nič sa nesmie zabudnúť.

Sledoval som dvoch "našich" murárov ako im to pekne ide, len som bol trochu nesvoj, lebo asi nemám ich trpezlivosť. Nakoniec som sa odvážil, položiť im otázku:

- Čo ste vyštudovali, v čom ste sa vyučili? Ani jeden nie je vyučený murár, jeden sa vyučil za autoelektrikára, druhý za chemika. Ich profesia by ich vraj neuživila na požadovanej úrovni. Murárčinu ich naučil život, škola ich nadarmo trápila. Na stavbe môžu robiť čokoľvek, sú univerzálni robotníci tretieho tisícročia...