2007/11/05

5 korunový príbeh

Hovorí sa, že kto nemá v hlave, má v pätách... Zaparkoval som auto v garáži a pokračoval som do mesta na poštu zaplatiť niekoľko podlžností a niečo si aj vyinkasovať... Žiadne veľké peniaze, ale ostal som v pluse, tak som sa chystal aj na malý nákup potravín.

Kým som sa dostal k okienku, všetko som si spočítal a odčítal, aby som tak trénoval svoje matematické neuróny... Kufrík som položil na dolnú poličku pod okienkom, hotovosť som si riadne prepočítal, všetko sedelo, dokonca som urobil niečo, čo nezvyknem robiť - nechal som poštárke 5 Sk...

Odkráčal som spokojný sám so sebou, naštartoval som svoj 35 ročný bicykel a zľahka som sa presunul proti vetru do Kauflandu, o pár ulíc ďalej. Pri košíkoch som začal cítiť, že mi niečo chýba... Jasné - kufrík... Okamžite som nabral opačný kurz a rýchlym tempom som trielil k pošte. V duchu som kalkuloval, o čo môžem prísť...

Z hľadiska hodnôt nič moc.. ale sú veci, ktoré sú nenahraditeľné už aj tým, že nikdy naisto nebudem vedieť presne čo tam vlastne bolo... Aj kufrík už má svoje roky, ale drží sa výborne, ľúto by mi bolo za ním...

Matne si spomínam - je tam oceľový meter za 160 Sk, kalkulačka za 25, USB kľúč (64 MB - smiešnosť z dnešného pohľadu...), okuliare a dokonca optická myš za 600, ktorú si nosím do roboty... Neuveriteľné, ale oni mi tam dali k počítaču archaickú myš s guličkou...

Mrzelo by ma, že by som prišiel o návod na obsluhu auta, s ktorým už dva týždne jazdím a neviem zbaviť palubné hodiny letného času... Práve dnes som si zobral domov príručku, že si to doma nalistujem...

To všetko mi prebehlo hlavou kým som sa sklonil k okienku s mojou pokladníčkou, lebo na poličke kufrík nebol... Vzácna pani ma hneď spoznala, vzala kufrík a podala mi ho so slovami, že nejaká pani si to všimla a kufrík jej dala odložiť. Vďaka, nie nadarmo sa hovorí, že za všetkým (dobrým) treba vidieť ženu...

Teraz by ste čakali moje obvyklé klišé, že poštárka sa na mňa pri odovzdávaní kufríka usmiala a ja som sa roztápal vďačnosťou... Nie! Ostala naprosto nezúčastnená, s vážnou tvárou... Za 5 korún sa predsa neusmeje... A ja, spokojný a zadychčaný a vďačný i tej neznámej dobrej žene.

4 komentáre:

  1. keby namiesto tej 5 korunačky bola aspoň 50-ka možno by to vyčarilo na tvári tej poštárky aspoň maličky uškľabok, ja som ráz nechala na pulte v obchode celú peňaženku /nie prázdnu/ a predávačka si ma zapamätala tak mi ju vrátila aj s úsmevom :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. áno ,,cherchez la femme"
    keby ti tú tašku s úsmevom vrátil za okienkom sediaci pán pokladník, aj za tým treba hľadať ženu :), lebo poväčšine správanie sa mužov je odzrkadlením správania sa žien k nim :)..
    Platí to aj naopak, je to taký uzavretý kruh vzájomného pôsobenia oboch pohlaví na seba :)..
    raz má charakter kvetinového venca inokedy ohnivého kruhu, cez ktorý sa bojí preskočiť i tá najodvážnejšia šelma :)

    ...zaujímavý obsah kufríka, ale keby si videl obsah mojej kabelky, nezdržal by si sa úsmevu, čo všetko sa tam dá nájsť :)))

    OdpovedaťOdstrániť
  3. mária, tá tvoja predavačka sa zachovala tak, ako by som sa ja zachoval na jej mieste :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. mia, za všetkým je žena, alebo jej pokladník, rozumiem ti... trochu som sa bál, aby niekto neprirovnal obsah môjho pracovného kufra s dámskou kabelkou.. a je to tu, práve ty! Niečo som už počul o obsahu dámskych kabeliek, čo nosia ženy z nepochopiteľných príčin ako nevyhnutnú výbavu, ale priznám sa, že by som nemal odvahu nazrieť do tej tvojej... :)

    OdpovedaťOdstrániť