Osláviť možno výročie narodenia, meno, ale aj štátny alebo cirkevný sviatok. Pripomínať si významné udalosti je poučné, lebo na minulosti staviame budúcnosť.
Aj prácu si možno uctiť v rôznych podobách - modli sa a pracuj, práca - matka pokroku, práca oslobodzuje... Od pradávna, od čias keď sa z opice stal človek (alebo od čias, keď boli Adam s Evou vyhnaní z raja) sa začal písať nekončiaci príbeh ľudskej práce. Tej práce, ktorá prináša každodenný chlieb a bez ktorej nie sú koláče.
Práca je jedným z pilierov života. Druhým je jedlo a tretím je spánok a odpočinok. Milovanie možno zaradiť k oddychu, ale svojim spôsobom aj k práci, lebo milovanie je prácou na pokračovaní rodu, úsilím o zachovanie života. Človek potrebuje svoj každodenný kúsok práce, bez ktorej nemôže žiť...
Kedysi dávno práca a telesný pohyb patrili nerozlučne k sebe. Dnes to už tak nie je. Práca ostala prácou a kondícia sa udržiava športom a cvičením. Práca už nie je len námaha, pri ktorej tečie z čela pot... Mnohí pracujú iba hlavou, cez počítače a možno nie je ďaleko doba, keď budú hlavy inštalované priamo do počítačov...
Práca je aj dopracovanie sa k pointe príbehu...
Začal som oslavou, chcel som sa zamyslieť nad nedávnym oslavným oparom nad vrcholkami blogov "sme", nad slohovými prácami k aktuálnemu politickému a spoločenskému výročiu, ale nechcem nosiť drevo do lesa s monokultúrou, trochu vzdialenou tomu sviatku, tak som radšej skončil v nikdy nekončiacom príbehu o práci...
nádherný post vo svojej zrozumiteľnosti... a zároveň krásna ukážka podobnosti s Lasicom :)
OdpovedaťOdstrániťje to malá slovná oslava ,,zmyslu života v jeho jednoduchosti" - pracovať, jesť, milovať, oddychovať.... a všetko toto robiť formou sebe vlastnou :)
...
,,Mnohí pracujú iba hlavou, cez počítače a možno nie je ďaleko doba, keď budú hlavy inštalované priamo do počítačov..." futuristická predstava, ale jeden nikdy nevie :)))
mia, ja dosť pracujem hlavou, obávam sa, aby som nebol časom vmontovaný do nejakého PC.. :-)
OdpovedaťOdstrániť