Nešťastie vraj nechodí po horách, ale po ľuďoch. Hneď ráno v garáži som zistil, že nemám u seba doklady. Keď som ich hľadal, praskol mi rám mojich najlepších okuliarov, sklo padlo niekam do neznáma, tak som "poslepiačky" prešiel autom asi kilometer z garáže k domu po doklady a náhradné okuliare. Čakal som do tretice ďalšiu smolu, ale neprišla...
Vlastne ju osud plánoval, ale tretie nešťastie z knihy osudu sa nestalo, lebo svojou pozornosťou a pohotovosťou som mu zabránil. Na ceste v obci, dodávka predo mnou nečakane a bez výstrahy začala odbočovať vpravo, preto náhle pribrzdila.
Keby som nebol urobil rýchly úhybný manéver a okamžite nepribrzdil, rozbil by som si pravé svetlo na aute... Len tak - tak a dopadlo by to podobne ako s okuliarmi.
Z toho plynie poučenie: Osud mieni a človek mení... alebo je to naopak?
takže v konečnom dôsledku všetko dobre dopadlo :)
OdpovedaťOdstrániťaj keď okuliare padli za obeť osudu, domov si došiel bez ujmy..
vskutku zaujímavé je to tvoje poučenie (alebo je to ponaučenie?)...vychádza mi z neho, že byť iniciatívnym sa vypláca...ale niekedy aj nie... :)
Byť iniciatívny? to je otázka... hovorí sa, že najlepšia obrana je útok.. tak v tom niečo bude... :)
OdpovedaťOdstrániť