Sen

Dnes ráno ma zobudil sen. Nie je to nič zvláštne, sny prichádzajú a odchádzajú vždy keď sa im zachce a často ich vzápätí zabúdame. Ten dnešný som si presne zapamätal, mal takú zvláštnu symboliku.

Bol som na hudobnom podujatí, ale na scéne nebol orchester. V sále boli voľne rozmiestnené stoličky a pri nich rozložené hudobné nástroje. Sedel som v prvom rade, predo mnou bola trojica bubnov.

Vedel som, že budeme hrať z nôt, ktoré sme dostali namiesto programu. Bol som z toho mierne vykoľajený, lebo v notách na bubon sa nevyznám... Bál som sa, že zabubnujem vtedy keď nemám a moje bubny nezaznejú vtedy, keď by mali.

Nikto v sále mi nevedel poradiť, ako na to a začiatok koncertu sa nezadržateľne blížil. Moje napätie narastalo, keď na scénu vstúpil dirigent. Postavil sa čelom k nám, poklepal na dirigentský pult, zdvihol dirigentskú paličku a.... zobudil som sa.

Sen ako každý iný, založený na minulosti, možno pomiešaný s podvedome očakávanou budúcnosťou... Znamená to, že v novom roku nás čakajú veľké zmeny, alebo je to len dôsledok nedávneho rozhovoru o životných peripetiách? Ktovie...

Viem že sny, podobne ako Novoročné predsavzatia, sa zriedkakedy naplnia, ale čo keď predsa? Mať tak božský snár, vedel by som, aká bude naša budúcnosť... Vedel by som, že všetko bude naopak, že od zajtra bude tak, ako ešte nebolo...