Každá udalosť má svoje príčiny i dôsledky a zvlášť krízové udalosti si vyžadujú priebežnú aj dodatočnú analýzu príčin a hľadanie cesty pre ďalšie smerovanie a prevenciu. Dnešné sobotné dialógy na Slovenskom rozhlase sa zaoberali príčinami a dôsledkami nedávnej plynovej krízy.
Slovensko bolo jednou z najviac postihnutých krajín EÚ a zrejme aj najviac pocítilo v tej situácii európsku i Českú solidaritu. Asi tak by sa dalo zhrnúť stanovisko diskutujúcich ku kríze. Aj v závere sa dosiahol medzi zástupcami vlády a opozície konsenzus v otázke diverzifikácie energetických zdrojov a trás.
Dobre sa počúvali vecné postoje Oľgy Algayerovej, štátnej tajomníčky MZV aj Eduarda Kukana, poslanca za SDKÚ-DS. Dokonca nemám námietky ani voči moderátovi, ktorý bol vcelku fundovaný v problematike, aj keď bola "počuteľná" jeho snaha, tak typicky slovensky, zatiahnuť diskusiu do politicky konfrontačnej roviny. Našťastie, tú šancu mu nedali.
V tejto súvislosti si začínam uvedomovať, že zhovievavé správanie sa opozície, najmä Dzurindovej SDKÚ je cieľavedomou a rozumnou prípravou k možnému budúcemu vládnutiu. Aj v tejto diskusii som preto pozitívne hodnotil diplomatické vystupovanie Eduarda Kukana.
Uprednostňovanie záujmov Slovenska pred politikárčením (preferovaným viacerými stranami), aj za cenu (alebo práve) istým konsenzom so súčasnou vládou v základných otázkach štátu, ako bola aj nedávna kríza, je dobrým počinom na ceste k štandardným pomerom na Slovensku.
Z hľadiska blízkej budúcnosti, ma znepokojuje predstava prezidentky, ktorá by bola konfrontačne naladená, ako teraz vyhlasuje, voči vláde a parlamentu, lebo vlády sa menia a prezident sa nevolí ako oponent nejakej vlády. Takého nešťastného prezidenta (v kombinácii s vládou) sme tu už raz mali a neželám si to viac. Prezidentský kandidát by sa nemal vymedzovať voči existujúcej vláde, či parlamentu, mal by sa definovať voči štátu a jeho obyvateľom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára