Včera som si užil vrchol tejto zimy, s teplotou len 2 stupne pod bodom mrazu, s vetrom ktorý ochladzoval uši akoby bolo -10 a napriek tomu mi bolo fajn. Keď nás uvideli labute, hneď sa náhlili k brehu a s vďakou hltali náš chlieb každodenný.
Za celý čas sme nestretli jediného človeka, len tie labute, lietajúce čajky a trojčlennú skupinu sŕn, s ktorými sme sa križovali na chodníku neďaleko hrádze. Nemám rád zimu, ale tento čas, spolu s uvedomením si, že to je posledné zimné vzopätie v tejto sezóne, na mňa pôsobil celkom príjemne.
Včerajší deň (Valentín) si zapamätám, ako koniec zimy a predzvesť jari. Začínam myslieť jarne a svet je hneď o niečo krajší, ako by včera bol sviatok...
ja síce valentína neslávim, nie je to sviatok môjmu srdcu blízky, ale pre tých, ktorí ho slávia, naozaj ,,rozkvitol" (síce snehom) do nebývalej krásy.. aj u nás na východe je snehová rozprávka..
OdpovedaťOdstrániť...
labute sú nádherné za každého obdobia..
na Valentína som si ešte nezvykol, toto bolo skôr o zime a o jej očakávanom konci...
OdpovedaťOdstrániť