Hmlisté ráno

Je jún a vonku je nepríjemných 13°C. Na okolie padla hmla, nezvyčajný úkaz na toto ročné obdobie a tento kraj. Hmla padá aj na ľudí, našťastie slnko už vychádza a rozptýlené pary padajú na zem ako jemná vlaha. Na jedno hmlisté ráno si spomínam z čias hlbokého socializmu.

Nie je to žiadna politika, len pripomenutie jednej starej fotografie, na ktorej je v pozadí veľký "billboard" s nápisom "Hmlisté ráno". Je to neuveriteľné, ale billboardy existovali u nás v Československu už v roku 1959. Boli to hlavne pútače na nové filmy v kinách a taký pútač mal rozmery najmenej 2x4 m.

Neskôr som sa dozvedel, ako sa také pútače vyrábali. Použil sa na to záber z filmu, premietnutý projektorom priamo na veľké plátno a maliar propagačného oddelenia kultúrneho domu to príslušnými farbami domaľoval. Zachovali sa tak proporcie a tvary originálu. Zdá sa to na prvý pohľad jednoduché, ale na dokončenie takého obrazu bolo treba mať aj istý talent.

Na mojej starej fotke je v pozadí obrovský pútač na maďarský film Hmlisté ráno (réžia László Ranódy). Nejde o ten film, nevidel som ho, ale iste to bol jeden z radu nezaujímavých filmov "socialistického realizmu" tých čias. Veď aj na tej starej fotografii som najkrajší ja, v bielom baloňáku hladko učesaný, zamyslene kráčajúc začiatkom Obchodnej ulice... :)

Hovorí sa, že lepšie raz vidieť, ako dvakrát počuť, ale na druhej strane, napísané podnecuje fantáziu, tak tú fotografiu nezverejním, aby ste si tú scénu, krajšiu ako z čierno-bieleho filmu Hmlisté ráno mohli vymaľovať podľa mojich premietnutých kontúr a proporcií. Veď o talenty u čitateľov wabovín nie je núdza...