Včerajší večer som strávil sledovaním životného príbehu A. Hitlera a jeho Veľkonemeckej ríše postavenej na chorých a zvrátených ideáloch (ČT2). Je to otrasne neľudský príbeh. Zvláštne je, že v posledných rokoch sa k nám dostáva veľa podobných dokumentov a je otázne, či je to dobré, alebo zlé... Za minulej éry tu boli iba silne ideologizované pohľady na históriu poslednej (?) svetovej vojny, čo znižovalo ich príťažlivosť a dôveryhodnosť.
Z histórie sa v každom prípade treba poučiť, ale ktovie ako je to s ľudskou spoločnosťou, keď jednotlivec má obranné mechanizmy aj v tom, že na zlé veci rýchlo zabúda, aby ho nezaťažovali v napredovaní a radšej spomína na pekné zážitky...
Tento dokument mi pripomenul jednu moju starú myšlienku, že do komplexu moderných ľudských práv by sa malo zaradiť aj právo človeka odmietnuť zabíjať ľudí. K vraždeniu by nemala oprávňovať ani vojenská prísaha, účasť vo vojne by bola výlučne na vlastnú zodpovednosť jednotlivca. Viem, že je to utópia, ale ak má byť zachovaná ľudská dôstojnosť, raz sa to musí stať.
K tejto myšlienke ma priviedla scéna z filmu, kde nemecký vojaci v Berlíne vyliezajú z bunkrov s rukami nad hlavou. Vtedy som mal pocit, že sa z nich opäť stávajú ľudské bytosti, plne zodpovedné za svoje skutky.
všimla som si v programe tento dokument, ale keďže nemám ČT, chcela som si ho stiahnuť z archívu, len mám problém so sledovaním autentických záberov (ak sa v dokumente vyskytuje zachytenie skutočne páchaných vojnových, aj iných zverstiev). Dodnes som si nepozrela Schindlerov zoznam, aj na film Sophiina voľba s úžasnou Meryl Streep som doslova roky naberala odvahu, aj keď tento film je o niečom inom, ako je prezentovaný (ako gro sa uvádza rozhodnutie, ktoré z detí pošle na smrť, čo je iba scéna na dokreslenie atmosféry a myšlienky filmu).. tak neviem, ale láka ma to..
OdpovedaťOdstrániť