Pred nedávnom som sa sťažoval na skorý príchod Vianoc do médií ale tieto boli rýchlo vytlačené z centra pozornosti reflexiami na 17. november 1989. Okrúhly dátum zaúčinkoval neobyčajne silne, oveľa viac ako po iné roky sa spomína, píše a hodnotí ostatných 20 rokov. Porovnáva sa dnešok s ideálmi "nežnej".
To všetko je v poriadku, každý si rád zaspomína na silné emócie, ktoré nás vtedy držali. Aj u nás vyvesili spomienkové fotografie a dokumenty na to obdobie VPN a OF. Práve tieto dve odlišné organizácie boli predobrazom rozdelenia republiky, presnejšie - zrovnoprávnenia zložiek vtedajšej federácie. Už tam bol položený základ samostatného fungovania dvoch republík.
To ostatné čo nasledovalo, bolo iba pozvoľným uvádzaním písaných, aj nepísaných revolučných ideálov do života. Jedným z hlavných hesiel mítingov bola požiadavka na zrovnoprávnenie všetkých foriem vlastníctva. K tomu skutočne došlo v nasledujúcich rokoch a ja si myslím, že to bolo dosť podstatné, lebo z ideálov sa žiť nedá. Dodatočne si môžeme klásť otázku, kto z toho profitoval viac a kto menej?
Na ekonomické profity tej doby mám teóriu, že profitovali aktívni ľudia (ako vždy), ktorí videli trochu ďalej ako bežný občan. Tí nemuseli byť ani veľmi viditeľní, stačilo poťahovať nitky z pozadia. Využili pritom aj politické informácie a nenápadne smerovali porevolučný vývoj k dosiahnutiu svojich cieľov, ale tak to podľa mňa vždy chodí.
Na druhej strane sú tu pre masy aj slobody, tie sme dosiahli všetky, ľudské aj občianske, ktoré sú už závislé len od vlastných schopností, teda od stavu nášho konta. Dosiahli sme to, že každý sám má v rukách, v možnej miere svoj osud a pritom nikto nemusí skláňať hlavu pred samozvanými autoritami (nezamieňať s "celebritami":). Nič lepšie sme v roku 1989 nemohli zažiť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára