Blognutie do politiky

Tak to vychádza, ako by som v tomto blogu naschvál postupoval neprofesionálne. Stále porušujem pravidlo, prispievať pravidelne. Možno aj preto, že tu nie som profesionál. Trochu ma uspokojuje fakt, že nie som sám, kto všeobecné, ale i vlastné zásady nedodržiava. Napríklad, ak je k blogu umožnená diskusia, mal by na pripomienky a názory reagovať autor.

Môj "status" sa občas mení a podľa toho aj píšem. Vždy som sa však snažil vyhýbať vyjadrovaniu svojich názorov na politiku, bohužiaľ aj túto zásadu som v ostatnom čase dosť zanedbával. Aj nedávne udalosti na cestách ma vyprovokovali k písaniu, len som to našťastie nedal na blog. Veď posúďte sami, že som dobre urobil, keď som takýto pohľad do politiky zamlčal:

Nedeľa býva v znamení politiky, čo je na škodu veci, lebo keď ľudia prídu z kostola a sadnú si k obedu, nemali by počúvať hádky politikov. Hádam len s výnimkou politických diskusií na telo v najbližšej krčme pri pive.

V televíznych debatách by mal byť vždy iba jeden politik, aby sa nemal s kým hádať. Niekedy je to až smiešne, keď oponent každú repliku začína slovami pán (ten a ten) klamete a zavádzate. Taký stereotyp by mali používať politici len vtedy, keď nemajú argumenty. A bolo by (je) to jasné.

To som si myslel v nedeľu, ale odvtedy prehrmeli cez naše územie nájazdy húkajúcich kamiónov, oproti ktorým sú nedeľné politické diskusie slabým odvarom. Tak som si pri tej príležitosti spomenul na rok 1973, keď po štrajkoch autodopravcov v Chile vzal moc do svojich rúk generál Pinochet na dlhých 17 rokov. Scenár i riziká sú podobné, len dúfam, že taký generál sa u nás ešte nenarodil.