Komunikácia

Aby bolo jasné, radšej hneď upresním, že chcem písať o komunikácii medzi ľuďmi, teda o vzájomnom poskytovaní myšlienok, ich výmenu. Pri komunikácii, bez ohľadu na jej formu, ide o myšlienky formulované do slov a viet. Tak ako sme sa to kedysi učili, že veta je povedaná, alebo napísaná myšlienka. Myšlienke však vždy predchádza v hlave nejaký myšlienkový pochod na jej sformulovanie do vety.

Nájdu sa však autori, ktorí namiesto hotových myšlienok vyťukávajú do klávesnice svoje holé i rozvinuté myšlienkové pochody. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o to isté, ale nie je to tak. Aj slabší rečníci často prednášajú poslucháčom svoje myšlienkové pochody. Ich prejav je obrazom ich myslenia a často sa to pozná množstvom odbočení od hlavnej témy. Poslucháča to po čase začne unavovať.

V rečovom prejave sa to ešte dá ako tak zniesť, lebo veľa slov nám ide jedným uchom dnu a druhým von, ale v písomnej forme je to už trochu zložitejšie. Myšlienkové pochody prezentované písomnou formou v takom surovom stave sú potom často dosť náročné na pochopenie.

Situáciu môže vylepšiť formátovanie textu, teda odbočenia a menej dôležité veci jasne odlíšiť typom písma, odsekmi, odsadením a podobne. Dobrou prevenciou pred zmätočnými textami je opätovné a pozorné prečítanie vlastného textu pred jeho zverejnením, so snahou pochopiť podstatu len na základe napísaného, ale pritom sledovať aj slovosled a pravopis...

Opravovať a opravovať a vymazávať nepotrebné slová, vety, odseky a niekedy aj celý článok. (Veru neviem, či som sa práve dnes dostatočne pridŕžal vlastných rád...)

A ešte niečo v závere, na odľahčenie témy (toto už nemusíte čítať):

Bolo to v Mníchove, kráčal som po ulici, keď pri mne zastavilo auto a spolujazdec sa ma po nemecky spýtal, ako sa dostane na nejakú ulicu. Odpovedal som mu tiež svojou nemčinou s ospravedlnením, že neviem. Poďakoval sa a pokračovali v ceste. Keď som sa za nimi obzrel, zbadal som na aute českú ŠPZ.

Je milé, keď človeka v cudzine turisti pokladajú za domorodca.

Guten Tag, auf Wiedersehen!