Po sviatkoch vždy prichádzajú všedné dni. Je práve také obdobie, že všedností medzi sviatkami nie je veľa, o chvíľu tu bude prvý máj a po ňom rýchlo príde deviaty, vlastne ôsmy - Deň víťazstva nad fašizmom. Inak sa tomu hovorilo a ešte stále aj hovorí 'oslobodenie'. Nedávno, pri príležitosti oficiálnej návštevy z Ruska sa jednému politológovi nepáčilo, že sa u nás skončenie druhej svetovej vojny ešte stále nazýva oslobodením.
Tiež sa mu nepáčilo, že sa nám Rusi ešte neospravedlnili za rok 68. Bohumil Doležal však píše: "Gorbačov, Jelcin a Putin se omluvili za okupaci ČSR v roce 1968, Putin dokonce dvakrát..." Druhá vec je, čo bolo a čo bude ďalej. Kde je teda pravda a kde sú fakty? Svet už dávno nie je jednoznačný a možno ani nikdy nebol. Ku každej pravde existuje protipravda, len ktorá je tá pravá?
Pravda je často ako mačka vo vreci a nie je podstatné, či je to vrece hrubé, so záplatami, alebo vrecko maľované. Zdá sa však, že aj u pravdy platí, že obal predáva. Kedysi to bolo jednoduché, pravda sa hlásala v kostoloch, no dnešní mocní už majú svoju flexibilnú kazateľnicu v podobe mnohtvárnych médií. Sú účinnejšie, ich metódy sú premyslenejšie a pravdy balia do farebných maľovaných vriec podľa aktuálnej potreby.
zdá sa mi, že variabilita pravdy sa priamoúmerne odvíja od miery stupňa demokracie v spoločnosti ....
OdpovedaťOdstrániťA keďže už Winston Churchil povedal, že ,,demokracia nie je dokonalá, ale nič lepšie doteraz nebolo vymyslené", rozhodovanie o tom, ktorá pravda je človeku najbližšia, ostáva na samotnom človeku...
To je najdôležitejšie, nedať sa. Vnímať veci a udalosti, ale mať vlastný názor.
OdpovedaťOdstrániť