Bratislavský sen

Sny sú obvykle hmlisté, neurčité a najmä ich rýchlo zabúdame. Sú však aj výnimky, ako ten dnešný, zameraný na detaily...

Do Bratislavy som prišiel na úrad, na predvolanie, aby som si dal zapísať zmenu bydliska do vodičského oprávnenia. Keď som konečne našiel príslušné dvere, bolo to na poschodí (všímajte si detaily), vedľa bola kancelária vojenskej správy, ale do dverí sa muselo vystúpiť po rebríku. Tú vojenskú správu už poznám z iného sna, tak ma to neprekvapilo.

Vošiel som na úrad pre udeľovanie vodičských oprávnení. Toho pána som tiež poznal, v inom sne mi už vybavoval nejakú inú zmenu... Veľmi sa ponáhľal, ale keď som mu podal ID kartu, skonštatoval, že adresu mám správne zapísanú. Uvedomil som si, že je to naozaj tak, nemenil som svoje bydlisko. Nakoniec som zistil, že aj tak som si vodičský preukaz zabudol doma.

Po vybavení na úrade som sa dal na cestu z nám. Ľ. Štúra, kde je príslušný úrad, na vlak do Vajnor. Pustil som sa krížom, cez rôzne skratky a pasáže cez mesto rovno na Vajnory. Tak to robím v každom sne z Bratislavy. O niekoľko ulíc som vošiel do malej reštaurácie (to nemám vo zvyku, v snoch nikdy nejem). Čašník ma poznal, aj ja som to tam dôverne poznal.

Prisadol som si k voľnému stolu vedľa ktorého bola veľká kovová misa s mletým mäsom pripraveným na hamburgery. Vstal som, aby som z pripravenej zmesi vytvaroval podlhovasté placky a čašník ich potom odnášal do kuchyne. Vtedy som si uvedomil, že je horúco a ja som iba v bielom tielku a šedých slipoch... Detail, ktorý sa tam dostal, ktovie prečo.

Do miestnosti vošla plnoštíhla dáma v bledomodrých letných šatách a sadla si k môjmu stolu. Prekvapilo ma to, lebo to bola moja bývalá kolegyňa, povedzme, že sa volala Mária. Nadviazali sme iba očný kontakt a keď som skončil s kuchtením, sadol som si oproti nej. Zvláštny a dôležitý detail zo sna je, že už sme nesedeli na okraji miestnosti, ale rovno v jej strede.

Mária sa na chvíľu vzdialila do vstupnej chodbičky a vtedy sa mi zdalo, že je nejako telesne postihnutá a je na vozíčku. Keď sa vrátila, ukázalo sa, že to vôbec nie je pravda. To už skoro ani nebol sen, lebo som začal vnímať reálny svet, spolu s otázkou, prečo to tak bolo a nie inak? Nezvyknem si vykladať sny podľa snára, ale teraz mi prichodili na um rôzne spojitosti.

Zameranie na detaily - večer som pozeral dokument o osobnostiach z histórie fotografie. Tvorba tých fotografistov mi bola veľmi blízka a vôbec mi nepripadali iné, ako moje dnešné vnímanie sveta na fotografiách. Tiež sa snažím vidieť hlavne nevšedné detaily, som na ne dosť zaťažený, preto sa k celkom a polocelkom musím úplne racionálne nútiť.

Druhou inšpiráciou pre sen bol tiež dokument o maliarovi Vincetovi van Goghovi. Zaujímavé sú tie voľné a iste aj subjektívne popisy a výklady maliarových zámerov. Je to niečo ako pútavá detektívka, pátrať po skrytých detailoch. Je to podobné, ako to známe: Čo chcel touto básňou básnik povedať? Môže byť veľa vysvetlení, fantázia je neobmedzená, ale tie pravdepodobné v divákovi vyvolajú odozvu. Tak to bolo aj tu.

S popisovaním fotografických výtvorov mám isté skúsenosti, ak to robí odborník, býva to niekedy až prekvapivé, ako napríklad zmena výrezu zmení celkový dojem. Nedávno som pozeral podobný dokument o jednom jedinom obraze Rembrandta. Pol hodina a bolo to stále zaujímavé.

V súvislosti s Vincentom som si spomenul aj na jeho listy Theovi a ich veľmi vydarenú reinkarnáciu. Všetko so všetkým súvisí... Aj sen so životom.