polnočná nálada
v rannom svite
nechápe lunu
a vlnám bráni umierať
útesy voda nerozleptá
leda by často a dlho dunela
skala čo nemá srdce
a nikdy ho ani nebude mať
je čas žiť zo dňa na deň
len medzi dvomi métami
je jeden zrod a jedna smrť
a potom už nič na zemi
nič nie je vopred lacno dané
a preto nikdy nie je
dielo v básni
dokonané
2010/07/09
Záblesky nostalgie
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
naozaj citim zablesky nostalgie, ale je to prijemne, dobre sa to cita, ladi to... super!
OdpovedaťOdstrániťdajana
Vďaka, je to fajn prijať takú pochvalu :)
OdpovedaťOdstrániťTretia sloha je vynikajúca. Je v nej múdrosť veku, uvedomená skutočnosť i postoj k životu... :)
OdpovedaťOdstrániťpekná báseň, pekné myšlienky....
mia, vďaka za tretiu :) Nikdy nič nie je dokonalé.
OdpovedaťOdstrániťMôžem sa len pridať k pochvalám, pekné.
OdpovedaťOdstrániťAle nejak, aspoň ja, tam cítim smútok, nie len záblesky nostalgie...
Gabriel, pri vnímaní poézie je všetko dovolené, aj smútok :) Nabudúce možno prídu veselšie pocity.
OdpovedaťOdstrániť