2010/10/17

Libreto

So slzami v očiach, nevidieť jasne svet...

Zvyk je železná košeľa a to platí aj na internete. Po čase si človek internetový zvykne navštevovať tie isté stránky, ale tento zúžený okruh ho neskôr začne škrtiť ako príliš utiahnutá kravata. Kravaty nemám rád, preto som si včera dovolil ísť na operu s rozopnutým golierom.  Tak či onak, aj tak je to nezvyk, po každodennom riflovaní si na seba navliecť oblek a vypucované topánky k tomu.

V obleku sa človek musí inak pohybovať, zabudnúť svoju prirodzenosť v odložených nohaviciach, byť spoločensky ležérny, konverzovať so známymi, usmievať sa a zároveň byť vnútri sám ako málokedy inokedy. Na vnútro sa ťažšie oblieka spoločenský šat, ak je to zriedkavé vyšinutie. Sú však zážitky, pri ktorých padnú zábrany a človek je sám sebou a zároveň súčasťou spoločenstva.

Ten zázrak dokáže umenie. Najčastejšie je to hudba, ktorá synchronizuje s postihnutým vnútrom. Aj iné druhy umenia môžu zapôsobiť, napríklad opera. Menej zamestná fantáziu, je náročnejšia na zrak. Čítať libreto na sveteľnej tabuli dá zabrať... Zistil som, že moje diaľkové okuliare nestíhali s dostatočnou ostrosťou zobraziť text. Skúsil som bez nich a bolo to lepšie.

Potom prišla exponovaná chvíľa, vrcholný spevácky výkon Violett... Hovorí sa, že cez slzy nevidieť jasne svet...V tej exponovanej chvíli som však zistil, že to nie je pravda. Zvlhnuté oči čítali texty jasnejšie ako predtým a svet bol krajší, i keď smutný...
________
Giuseppe Verdi: La Traviata 
Violetta - K. Kolonits 
Alfredo - J. Kundlák 
Gaston - J. Babjak
...
SND, október 2010    

5 komentárov:

  1. Po prvýkrát som sa stretla s prekladom libreta pri opere Tosca. I keď dej opery mi bol známy, veľmi som ocenila túto vymoženosť, pretože tie nádherné árie pochopením textu dostali úplne inú dimenziu a mňa dostali taktiež do úplne inej pocitovej dimenzie... :)
    Doma si dokážeme počúvnuť operné árie vo vysokej kvalite kedykoľvek, napriek tomu počuť ich spievať naživo aj keď s nedostatkami, je pre mňa spolu s prostredím divadla nesmierne krásny zážitok.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Áno, to spoločenské prostredie patrí k žiadanej zmene...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Opera - to je vždy sviatok. Traviata - dvojnásobný.
    Počas krátkeho pobytu doma sme stihli 2 koncerty Alexandrovcov. A zaznela aj ária z Traviaty - duo Violety a Alfreda. Paráda. Ako v La Scale.
    Len tie naše "celebrity" by nemuseli agentúry všade pchať. "Prilepenie" Ráža a Müllera do programu vyvolalo vo mne skoro až pocit hanby. Vnímala som to ako neúctu k umeniu Alexandrovcov. Oni skutočne nepotrebovali takúto "pomoc".

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Silvia, na Alexandrovovcov sa teším už hádam tri roky, ale zatiaľ sa míňame. Iba v Trnave som ich videl chvíľu pri tréningu..... Hádam to raz vyjde :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. No vidíš! A my sme sa vybrali za nimi na koncert do Trenčína a na druhý deň aj do Bratislavy. V Trnave tentoraz koncert nebol.

    OdpovedaťOdstrániť