Clubcard

Dnešný deň som nadväzoval na svoje staré zvyky. Strávil som skoro hodinu v čakárni u lekára. Snažil som sa znalecky pozorovať prítomných pacientov, ale nič zvláštne sa nestalo. Len jedna pani sa na mňa hneď od začiatku milo usmievala, vraj sme sa už dávno nevideli. Je to pravda, doteraz neviem kam ten úsmev zaradiť. Je mi to ľúto, zmohol som sa len na opätovanie úsmevu.

Pre istotu som si preventívne kúpil papierové noviny, tie "čo sú" a dúfal som, že s nim zabijem kus času. Nebolo ho veľa, len som preletel titulky, niekoľko monotematických stránok o aktuálnom stave voľby generála prokurátorov a udalosti včerajšieho dňa zo včerajšieho televízneho a internetového spravodajstva. Na internete stačí kliknúť a je po novinách. Tieto som musel opatrovať spolu so svojou zdravotnou kartou až po ich ekologickú likvidáciu.

V supermarkete som sa zastavil cestou domov len tak, bez konkrétneho cieľa. Hneď pri vchode ma zastavil mladý muž predvádzajúci špeciálny rýchloobväz. Podal som mu testovací prst, vyzeralo to super a ani nepýtal celú ruku. Nekúpil som, cena bola vyššia o 3,- € ako môj odhad. V rámci 100 jarných kilometrov som prešiel obchodom bez ďalšieho odporu. Kúpil som iba kus dobre vyzerajúcej slaniny. Aj tak som pri pokladni získal špeciálny bonus: úsmev pokladníčky. A to  nemám ani "clubcard".