Pohoda na pracovisku

S návratom horúčav mám problém s chladom. Paradox moderného vybavenia kancelárií. Jednoducho, mám smolu, že sedím presne v smere prúdu chladného vzduchu z klimatizačnej jednotky (prečo je tak namontovaná?) a to nemám rád. Riešim to aj kýchaním... lebo, kolegyňa, ktorá sedí v závetrí má rada chlad, len má smolu (šťastie), že na ňu to nefúka, tak nastavuje ventilátor ma maximum...

Je to žena, čo si nevytrpíme kvôli ženám... Ak na chvíľu zmizne von, okamžite nastavujem ventiláciu na minimum... Keď sa vráti, príde na to tak po pol hodine, ja si zatiaľ bahním, potom to zase nahodí naplno. Tak nám v pohode a ubieha čas. Je to súčasť nesprávnej ergonómie pracoviska...

Keď som sem prišiel, nestačil som sa čudovať, ako neergonomicky je pracovisko usporiadané. Šesť počítačov a tri tlačiarne... Vrcholom bola pozícia šéfa (asi sa obetoval...) v strede medzi dvomi veľkými monitormi, otočenými k nemu zadkom. Skutočne najhoršia pozícia. Našťastie už má novú vlastnú kanceláriu, lebo som sa na to nemohol pozerať...

Spomínam si na moje predchádzajúce pracovisko, kde sme pri výmene nábytku dostali finančný limit a voľnú ruku, navrhnúť si nábytok a vybavenie podľa všetkých zásad ergonómie sami.

Príležitosť sme využili do bodky, svetlo z okien sa neodrážalo ani na jednom monitore, pozadie netvorilo okno, za monitorom nikto nesedel, dokonca sa nám to podarilo aj tak, že pri otvorení dverí nebolo priamo vidieť na žiaden monitor (boli sme dvaja), čo je niekedy celkom príjemné. V priestore za monitormi bola veľká skupina kvetov, ktorá ten priestor vypĺňala.

V skladačke nábytku sme použili všetky vhodné tvary a prvky, vrátane trojuholníkov a oblúkov. Stoly netvorili jenu priamu líniu, ale dvakrát zalomenú. Pri odchode mi bolo ľúto len za tým perfektným pracoviskom.

Niekedy sa mi zdá, že aj v dnešnej dobe platí, že šuster chodí v roztrhaných topánkach, výkonní pracovníci pri počítačoch pracujú často v nedôstojných, škodlivých podmienkach.. Pri tvorivej práci zvlášť, má pohoda aj svoje funkčné poslanie, spolu s primeraným pracovným stresom.. Zdá sa, že to nikomu nevadí, lebo následky prídu až po dlhšom čase.