Rozpaky

Zablúdil som do malého knižného obchodu. Boli u nás dva, jeden sa nedávno porúčal. Na 25 tisíc obyvateľov sú asi dva knižné obchodíky veľa. Samozrejme, že knihy vo veľkom predáva aj Kaufland a aj v Tescu som videl také regály. Ale predsa v tých malých je to iné. Predavačky vedia niekedy poradiť, ba niekedy aj odradiť.

Moja orientácia v pultoch s knihami je veľmi zlá. Dá sa povedať, že keď vidím pred sebou toľko pekných (farebne) kníh, som celkom dezorientovaný. To je tak, keď človek vlezie do obchodu a nevie čo chce (nemá to napísané na kuse papiera). Ani dnes to nebolo iné, tak som sa najprv spýtal predavačky na najnovšie prírastky. Ukázala mi na rad kníh hneď po jej pravici.

Prekvapilo ma, že väčšinu z nich napísali ženy. Muži už hádam zabudli písať? A ak píšu, tak je to vlastne Matkin, čo je (ako je známe) zase len žena. Nie že by som im nedôveroval, ale nemám odvahu. Na rozdiel od všednej reality, mám nedôveru k ženám z obálok ženských románov. Výnimkou je Kate Mossová so svojimi historickými exkurziami, tá si ma získala.

Zamýšľam sa nad tým, prečo je to tak a vychádza mi len jedno, že ženy píšu "ženské" romány. Sme naučení vnímať svet z pohľadu muža (muži) a ten žensky chápaný svet nám akosi nesedí. Možno máme obavu, že by ubudlo z našej mužnosti a pribrali sme ženskosť a to by bola pohroma. Pre obe strany ringu. Priznávam, že sa nevyznám ani v slovenských "mužských" autoroch. Dotkol som sa ich len v poézii.

Presunul som sa k polici s tými normálnymi knihami, k "mužským" románom a zistil som, že naozaj aj tu mám mám veľké medzery. Nič od Dána som nečítal a má tam celkom pekný rad kníh. Aj som jednu vzal do ruky, potom druhú a tretiu, ale rozhodnúť som sa nevedel. Kde začať a nebyť sklamaný? Nechal som rozhodnutie na budúcnosť.

Moje rozpaky v obchode s knihami asi pramenia z nedostatku praktickej motivácie. Všetky knihy, ktoré som v ostatnom čase čítal a bolo ich pomerne dosť, sa ku mne dostali akosi samé od seba, nejakou cestou, ktorou mi ich osud posunul do rúk. Neviem to vyjadriť, ale dalo by sa to zistiť akousi súkromnou knižnou štatistikou. Musím si do svojej čitateľskej databázy dopísať cestu každej knihy ku mne. Bude to zaujímavé, sľubujem.

Ktovie ako je to na internete a v blogoch, tiež sa delí a delia na mužské a ženské? Nemyslím, že by som sa pri písaní štylizoval do nejakej polohy, som rád, keď sa nájdu čitatelia z oboch táborov, preto ma dnes prekvapila ponuka na spoluprácu s istým "ženským" webom. Neviem čo s tým, nie som zvyklý na takú pestrosť dúhových farieb.

V podstate ani nejde o nejakú tvorivú spoluprácu, len o vzájomné odkazovanie na príspevky a teší ma, že si ma všimli, len ešte neviem, ako by sa cítili waboviny v rubrike "ženské blogy"? Ktovie. Čo si o tom myslíte? 

"Nedávno sme objavili vaše blogy waboviny.blogspot.com a w-obrazy.blogspot.com, ktoré hodnotíme veľmi pozitívne." 

Ďakujem.