Môj džob

Občas sa stávajú také veci, že posledný kúsok chleba je tvrdý ako kameň a človek namiesto žitia číta. Z chladničky vyjedá posledný trojuholník taveného syra, ktorý zapíja kávou. Ešte že tá existuje ako životabudič. Len či to čítanie stojí za to, či je ten vstrebávaný život vhodnou náhražkou skutočného života, to už je iná otázka. Kniha je síce vec, ktorú niekto považuje za božstvo, ale nie každá má tú božskú auru.

Momentálne sa cítim ako zamestnanec firmy, ktorá mi za odmenu leda ak vynadá. Som čitateľ a kto je viac? Spýtal by sa kedysi baník?  Som čitateľ čo nepočíta s ničím iným, len s knihou, v ktorej je na každých 25 strán jedna životná múdrosť. Ktovie, či je to málo alebo dosť. Vlastne to ani nie je kniha, ktorú by bolo možné uchopiť a potom založiť do knižnice. Je to len "súlistie" 150 husto popísaných strán textu.

- S každou robotou je to takto, platia presne toľko, aby v nej človek vydržal, presne toľko aby sa na ňu nevy...al a neukázal im päty. A možno je to len znak úrovne nášho kapitalizmu. A možno príznak novodobého otroctva.

- Naozaj je zvláštne chodiť do práce a robiť niečo, v čom sa vôbec nevyznáme, pričom sa od nás očakáva, že budeme vynikajúcimi odborníkmi.

Čakajú ma ešte štyri múdrosti, ak bude aj naďalej dodržaná doterajšia frekvencia ich výskytu. Možno sa ani nedá povedať, že som v tejto práci čitateľ a možno to ani nie je práca. Povedať, že som teraz čitateľ, by bolo veľmi nepresné. Skôr by som povedal, že som čítač, ak nechcem skĺznuť do anglickej terminológie. Ak to celé dočítam, asi budem po-čítač.