Práve dnes som sa rozhodol, na chvíľu prerušiť internetový celibát. Medzitým, v medzičase som sa vrhol na obcovanie s knihami. Sú plné dojmov a života, len ten skutočný nenahradia. Dočítal som Spasiteľa od Jo Nesba, detektívka každým "coulem", potom konečne svojho prvého Coelha: Víťaz je sám. Tiež detektívka, ale fakticky bez detektívov.
Autor sa viac rozširuje o filmovom festivale v Canes a popritom tam účinkuje zvláštny typ šialeného vraha. Tie opisy miesta festivalu boli celkom príjemné mojim spomienkam, ale príliš veľa detailov zo snaženia nádejných filmových hviezdičiek a zákulisia festivalu.
Najnovšie som vzal do rúk babský román Elizabeth Gilbertovej: Jedz, modli sa a miluj. Nie je až taký babský, ale ten pohľad ženy na život je zaujímavý. Píše ľahko, vzletne a plynulo. A je to o svete, o cestovaní, o Bohu a samozrejme o umení a duchovnej sfére. Zatiaľ stále naozaj zaujímavo. Ešte neviem, ako skončí, ale verím jej. Verím životu v knihách aj mimo.
Moja prestávka sa končí, dopísania nabudúce.
Nesba som čítala, ale nie spasiteľa. Dobre píše. Coelha - Alchymista a 11 minút. A na jedz, modli sa a miluj sa nahovoriť nedám. Tí, čo majú podobný vkus ako ja, ma odhovorili.
OdpovedaťOdstrániťPredvčerom by som s tebou celkom nesúhlasil (myslím tú vetu o Jedz a...), ale dnes už vien. Skončil som presne v polovici a ďalej ani krok. Oslovila ma tá časť o Taliansku, aj začiatok Indie, dokonca chcem polemizovať s niektorými myšlienkami, ale potom sa zahrabala do dlhých podrobných opisov "trancendenta" a od toho som ďaleko. Nepresvedčilo ma ani Bali, vraj bude o láske... Ďakujem :)
Odstrániť