Nad Tatrou sa blýska

Dívam sa dolu na tri kopčeky, ten v strede volám Tatra a tie dva malé vedľa Tatry hádam budú vlastné sestry Matra a Fatra. V ušiach mi bzučí let čmeliaka a drobné ihličie mi padá na plecia. Skoro ako v rozprávke, ale vonku zúri aprílová jar. Psa už síce možno vyhnať von, ale gazda si musí prehodiť cez plecia, hlavne ráno, aj ľahký kožuch.

Jarná únava už dávno nemá svoju moc, puky orgovánu sa začínajú rozvíjať a ako Ariadnina niť nám ukazujú smer do leta s malým písmenom na začiatku. Aj v politike je to tak, ako v slovenskom prísloví, že na konci bič plieska. Najhorší je vždy ten, kto je aktuálne pri moci. Je to logické, tí druhí sú ne-mocní. Nemoce sú rôzne - somatické, psychosomatické a psychické. 

Okrem nemocí sú tu ešte fóbie a fílie. To sú také ľahšie štádiá pokusu o (ne)mocnosť. Wikipédia ponúka široký zoznam fóbií, ale aj fílie. Každý záujemca si môže vybrať, ale radšej nie, lebo je to predsa skoro ako choroba. Potešilo ma, že tam nie sú uvedené žiadne z aktuálne v diskusiách omieľané fóbie a fílie s politicko-propagandistickým podtextom.

Zdá sa, že oficiálny internet si zatiaľ drží svoju úroveň. Pochopiteľne, neplatí to v oblasti propagandy, či už dobrovoľnej, takzvaní "trolovia". Vynárajú sa vždy na oboch stranách propagandistickej "polemiky" či zápasu, lebo "trolovia" nemôžu existovať bez protiváhy na druhej strane. Serióznosť nemožno očakávať ani v profesionálnej propagande, lenže tá už našťastie stráca dôveryhodnosť. 

To o fóbiách a fíliách bol len taký malý úlet, o to vlastne nejde, ide tu o to trojvršie, ktoré mi padlo do oka pri strihaní vlasov. Strihám sa doma a aby som ušetril na pracích práškoch, sedím pri tom "hore bez". Z dlhej chvíle pozorujem svoje "soma" a čo vidím, keď sa pozriem dolu: Tatra, Matra a Fatra. Zdá sa, že je to istý prejav mužnosti, keď sa chlap pozrie na svoje "pandero" a uvidí Tatru aj Matru a Fatru. Kto neverí, nech si sadne hore bez a pozrie sa dolu...

Jarné unavenie

Prečo jarná a prečo únava? Únava je predsa niečo, čo človeka povzbudí k novým výkonom. Vezmite si napríklad taký beh, alebo iné telesné cvičenie, hoci aj prácu drevorubača - po práci a telesnej námahe nasleduje únava, ale aj istý pocit šťastia z dobre vykonanej práce (športu). Dávnejšie sa hovorilo to, čo dnes príliš neletí, že práca šľachtí človeka. Na druhej strane minulosti sa dokonca tvrdilo, že práca oslobodzuje... Dnes je to celkom inak, skoro ako v tom vtipe od susedov: "Nedělat a vydělat".

Jarná únava neprináša nič pozitívne, je to len prostá a nedefinovateľná únava bez zdanlivej  príčiny a hlavne bez následného efektu v podobe "dobre vykonanej práce". Tak som o tom včera premýšľal pri chôdzi, lebo mi nič iné "rozumnejšie" nechodilo po rozume. Slnko pálilo ako v lete na Madagaskare a ja som sa vliekol domov padajúc z nohy na nohu. Spomínal som si na svieže každodenné chodenie do práce (po dobrom spánku), ktoré občas prináša pocit lietania tesne nad zemou.

Našťastie, táto jarná únava nepotrvá dlho. Jar prepukne v plnej kráse a únava sa stratí ako zlé správy v televízii vždy keď ju vypnem.

Murári

Poznáte tú slovenskú ľudovú pesničku: Murári, murári, kdeže ste sa vzali...? Alebo tak nejako to je. Zamyslel som sa teda nad tým, ako vznikajú murári, či slobodní murári, teda slobodnomurári. Musel som sa zamyslieť, lebo ja aj pri práci myslím. Tak som nasypal hotovú maltu "feinputz" do kýbla a prilial som odporúčané množstvo vody. A myslel som na slobodnomurárov, ako to asi oni robili, keď nebol feinputz a iné podobné malty.

Ako som tak myslel, zobral som svoju najvýkonnejšiu vŕtačku s nasadeným a hodne veľkým miešadlom, teda v porovnaní s malým kýblom... Strčil som to do prášku s vodou a spustil. Bol to okamih a malta bola premiešaná a zároveň celá kuchyňa ohodená kvapľami z malty. Sodoma a Gomora. Tak som to naozaj nemyslel, asi som myslel príliš sústredene, ale o niečom inom. Moja spadnutá omietka čakala v inej izbe. Myslel som, že byť murárom nie je tak ťažké, ale je!

Murárčina je veru zaujímavá, ale chce to chvíľu trpezlivosti a učenia. Najlepšie na chybách, alebo skúsenostiach iných. Miesto po odpadnutej omietke malo len nejakých 36 dm2, ale hrúbka tej priepasti sa pohybovala od 0,6 po 2 cm. Spotreboval som celých 5 kg malty a bolo to tak akurát. Zarovnával som poldruhametrovou latou, ale aj tak som musel povrch ešte dopracovať akrylátovým tmelom.

Dá sa povedať, že dielo sa podarilo. Myslím, teda som presvedčený, že vtedajší murári zo štátneho podniku, neviemakosavolal, odviedli na úseku omietok fušerskú prácu (a nielen tam). Mne opadla omietka zo steny, ale susedovi spadol kus stropu. Päťkrát ho vtedy amatérsky nanášal späť, až kým sa mu tam predsa len udržal. Tiež som len taký amatérsky murár, ale verím, že tento kus omietky ma prežije v plnej kráse.    

Môže za to Zuzana

Reklama je veľký mág a aj keď jej v zásade neverím, niekedy na ňu naletím. Tentokrát za to môže Zuzana, ale aj ja mám na tom svoj podiel nerozvážnosti. Sedel som v takej malej miestnosti s deravou stoličkou a dumal nad nesmrteľnosťou chrústa. V pozadí, nad hlavou mi hralo rádio Slovensko. Počúval som, ale nevnímal. Až keď boli vyslovené slová "blog Zuzany" zapadli do známej ryhy v mozgu a zbystril som pozornosť. Neskoro, súvislosti mi unikli!

Bolo mi jasné, že ide o reklamu na nejaké noviny, pravdepodobne tie jednoduché z troch písmen, len som nevedel, či dnes, alebo zajtra vyjdú so Zuzanou. Aby som nič neprepásol, bleskovo som ukončil akciu a vyrazil som do najbližšieho obchodu kúpiť denník a pre istotu dva. Jeden troj-písmenkový a druhý minimalizovaný na jedno písmeno. To je zaujímavý slovenský trend.

Niektoré noviny strácajú písmenká. 

Napríklad, kedysi dávno vychádzala Smena, myslím, že to bol "orgán" vtedajšieho mládežníckeho zväzu, taký dorast dospelej Pravdy z ÚV. Istý čas vychádzala popri Smene aj taká nestála hviezda - Zmena. Neskôr sa Smena transformovala na Sme a úplne najneskôr sa zo Sme odštiepil íver a tak vzniklo veľké N. Vraví sa, že keď sa rúbe les, triesky lietajú, ale toto asi nebol ten prípad. Toľko z histórie, ktorá nemá s dnešnou mojou príhodou nič spoločné. Prípadná podobnosť môže byť iba dielom náhody.

Na kúpu dvoch denníkov som doplatil. Doslova, stálo ma to "majlant". Veď počujte - žena mi pred odchodom strčila do rúk lístoček, na ktorom boli názvy týždenníkov, ale radšej ich neuvediem, aby som im nerobil zbytočnú reklamu. Išlo o "Časopis s dobrým vkusom", "Veľkonočný TV program", "Krížovky - skvelá zábava a výhry pre celú rodinu" a posledný, vraj "zo života", tak ako tepe v nás.   

Podstata tlače tkvie v denníkoch, takže najprv čo som našiel v enku. Veľmi ľahká recenzia - vraj máme hľadať 4 strany k 1. aprílu. Hneď tá prvá tak vypadá, tak listujem ďalej. Šport je netypicky na strane 4 a 5, ten vynechám. Strana 7 mi pripadá ako zaujímavosti z internetu (čo dnes už nie je na internete?). Nový liek na obezitu myší, či o pocitoch zverov pred zemetrasením. Hľadajte ďalej...

Osmička má krátke správy a obsiahly článok o jednom diktátorovi. V rámci prvo aprílovej hádanky neprezradím, o ktorého ide.  Zvyšok sú komentáre a tie netreba komentovať a vraj 1. apríl. Na ten sa tie záverečné stránky veľmi nepodobajú, lebo je to zase o komentovanej politike. Moje hľadanie humoru v en sa končí neúspechom. S úspechom som sa tak dopracoval k rozhovoru o abstinencii na poslednej strane.

Tá strana v tomto denníku asi ostane poslednou na dlhý čas. Zdá sa mi, že noviny sú podobne neprakticky riešené ako webová stránka, takže ďakujem.

Úsmev, veď je Prvý apríl...

 
Na ten druhý denník som už nenašiel odvahu. Zuzana tam nie je. Možno zajtra.