Duša a telo sú spojené do jedného celku, len dušu nie je na prvý pohľad vidieť. Na detailné pozorovanie duše sa sústreďujú psychológovia, psychoanalytici a psychiatri. Tí posledne menovaní sa vlastne zameriavajú až na následky porúch duše. Psychológovia sú vzdelaní ľudia, zameraní na vedu študujúcu kognitívne procesy a afektívne stavy (Wikipédia). Z tej definície nie som múdry, ale v praxi som poznal zopár psychológov, najmä pri testoch, ktoré nám občas dajú urobiť naši vedúci.
Poznal som psychológa, bol to kamarát, ktorý ma jednu hodinu presviedčal, aby som sa zapojil do istej pyramídovej hry (nemenujem). Vysvetlil mi všetky výhody toho kroku a boli to obrovské perspektívy blížiace sa k šesťcifernej hodnote vtedajšej meny. Za celý čas rozhovoru neobjavil ani jednu jedinú nevýhodu. Nepresvedčil ma, lebo som to považoval za sci-fi. Neexistujú na svete veci, ktoré by nevrhali nejaké tiene... Tieň síce nič nehovorí o podstate, ale dáva možnosť tušiť niečo o forme. Bez tieňa je narušená rovnováha sveta.
Tiene na duši sú iba chybou v programe a sú relatívne. Einstein musel o tom niečo vedieť, keď vymyslel teóriu relativity. Podobne relatívny je aj pojem "normálnosť". Pozrieme sa do zrkadla a vidíme normálneho človeka, ale keď kráčame ulicou, sme radi, že všetci, ktorých stretneme, sú iní. Na prvý pohľad je každý normálny, ale nie podľa mojej normy zo zrkadla.
Možno sa podobáme v duši. Hovorí sa, "stretol spriaznenú dušu", a myslí sa obvykle na niečo iné... Berieme rôznorodosť ako fakt a tomu sa hovorí tolerancia. Ale čo je empatia? Trochu viac ako tolerancia, lebo ide aj o pochopenie duše toho druhého, ani nie o spriaznenosť, len o pochopenie. Pochopte, že toto sú len moje laické úvahy. Sľubujem, že sa polepším a nabudúce budem písať o "niečom inom".
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára