... spolu s anglickými zistili, že svet je v skutočnosti zmesou neustálych zmien jasu, mihotania tieňov, mrkania a všadeprítomných pohybov. Hýbu sa naše oči, hýbe se naša hlava, hýbe se naše telo (úžasný poznatok) a vplyv týchto pohybov na zrak je v skutočnosti dosť výrazný. Demonštrujú to natáčaním videa pri chôdzi. Poznáme to, ako sa svet okolo nás hýbe pri "kamerovaní" - pomôže len statív.
Náš mozog to všetko vníma veľmi stabilne, tie pohyby nás nerušia. Vraj ide o kolosálny podvod nášho mozgu. Nehodnotí každý vizuálny snímok, ktorý naše oči zachytia. Namiesto toho vyhodnocuje to, čo sme videli počas posledných 15 sekúnd.Nevnímame teda svet ako pohyblivá kamera. Z toho je už jasné, prečo sú tak nepríjemné rýchlo sa meniace kamerové zábery, vo väčšine akčných filmov, aj zábery snímané voľnou rukou pri chôdzi.
Zdá sa, že kameramani, režiséri a počítačoví strihači už nevedia ako upútať diváka, tak uplatňujú taký pekelný strihový sled. Počítače nie sú ako naše oko, sú rýchle a nemajú tú žiadúcu korekciu 15 sekundového spomalenia. Otázkou je, ako tie (počítačom vytvorené) scény vplývajú na ľudskú psychiku. To by mohol byť námet ďalšej rozsiahlej výskumnej úlohy amerických vedcov. Ale možno to už preskúmali, preto tie trikové akčné filmy...
Znovu sa vynára klasická otázka: Kam spejeme?
Inšpirácia z článku na Oslovi.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára