Hlboko v temnej slovenskej doline sa skrýva tajomný ranč. Prvý dojem, akoby moderného hotela, stratíte hneď po vstupe do jeho vnútra, keď sa dozviete, že ten štíhly mladík je recepčný, čašník a možno aj upratovačka v jednej osobe. Ukáže vám vašu izbu s príslušenstvom a ak súhlasíte s platbou vopred za celý pobyt, dá vám kľúč a tým to pre neho skončí. Batožinu si po stodvadsiatich schodoch navláčite sami až na vyvýšené poschodie. Prekvapenie vás čaká s príchodom noci, keď sa chcete uložiť k spánku, po namáhavom dni. Vonku, pod oknami vyteká voda z potrubia a z výšky dva a pol metra hlučne dopadá na hladinu jazierka.
Cez deň si to veľmi nevšímate, ani kašírovaný bocian na brehu jazera vám príliš nevadí, veď je to tak romantické, ale v noci je vodopád úderom pod pás. Po prebdetej noci premýšľate o tom, ako odtiaľ zmiznúť, druhú noc spíte za zatvorenými oknami, ale po polnoci sa niekde v dome spustí tajomný hukot motora, pravdepodobne je to chladnička. Spôsobuje vám to podobné rozkoše ako padajúca voda.
Nasledujúci večer sa odhodláte vyskúšať kvalitu hotelovej kuchyne.
Bravčová pečeň je tvrdá ako kameň a čiernohorský rezeň, zhotovený z
troch najhorších kúskov mäsa, aké sa v okolí našli, chutí ako žuvačka.
Po všetkom ste ešte stále tolerantní nesťažujete sa a znesiete ďalšiu
noc na ranči. Ráno sa však vyskytne problém s autom, kvôli ktorému
musíte nutne skočiť do najbližšej dediny, tak žiadate recepčného o
pomoc... Zbytočne. Už vás ani neprekvapí, že majiteľka sa nechá zaprieť,
aj so svojim autom.
V posledný večer máte šťastie, stretnete
sa s majiteľkou aj s vedúcou prevádzky... Posťažujete sa, reakciou je
nepochopenie a nesúhlas. Počas pobytu ste si všímali okolie, aj vnútro
hotela. Okolo budovy je bohatá kvetinová výsadba, ale na schodišti
mraky zdochnutých múch a za kreslom na chodbe, centimeter riadne
starého prachu. S pocitom úľavy odchádzate do civilizovaného
sveta... Aj tak sa dá realizovať vidiecka turistika...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára