Nič

Nič a prázdno, ostali len spomienky. Budúcnosť? Nemôžem to slovo vysloviť, lebo všetci ho majú plné ústa a ja chcem niečo iné. Chcem budúcnosť v kontinuu. Sme už perfektne rozdelení, sme dobrí a zlí. Len nikto nevie, kto je kto. Zdá sa vám, že je to zmätočné, že je to pesimistické? Ani nie. Bohužiaľ.