Keď sme boli malí, teda až do vyvrcholenia puberty, nosili sme zásadne trenírky. Červené, modré, maximálne biele s lampasami. Na telocviku, alebo aj inde, bolo hneď jasné, kto je ľavičiar a kto pravičiar. Ja som bol vždy vľavo... Neskôr prišli slipy, takže delenie na pravičiarov a ľavičiarov skončilo. To by sme mohli považovať za prirodzený vývoj, teda evolúciu.
Evolúcii sa vymyká to, čo sa stalo s bielizňou a šatstvom v novodobej histórii v časoch moderného ľudového kapitalizmu. V šatstve a v bielizni vždy bola nášivka s logom výrobcu, prípadne s pracími odporúčaniami vzadu a hore, na golieri v strede. Všetko bolo jasné aj pri obliekaní. Až do revolučných zmien súčasnosti. Táto "revolučná" doba ma stále trochu mätie, najmä pri obliekaní, lebo sa nachádzame v prechodnom období.
Niektoré nášivky sú ešte po starom v strede a vzadu, iné sú vľavo a dolu. Zdanlivá maličkosť, ale signalizuje príklon k ľavičiarstvu. Aj v politike je to tak, úspešné môžu byť už len ľavicové strany (otázka je len to, čo je to ľavicová politika). Trochu som na pomykove, ako je to s našou ľudovo-kapitalistickou armádou. Vlastne my už armádu nemáme, len profesionálne odzbrojené sily Slovenskej republiky.
Možno sa v ozbrojených silách tiež niečo zmenilo (okrem výzbroje, zmenou svetových strán), kedysi za čias ČS ľudovej armády sa začínalo pochodovať vykročením ľavou nohou a poddôstojníci vykrikovali "levá, levá..." Nie je mi jasné, čo kričia dnes. Ako sa v tomto zjednotili s členmi paktu? Možno "pravá, pravá...", ale vlastne, keď sa v oblečení prechádza na ľavú stranu, mohlo by sa aj pochodovať ľavou nohou...
U vojakov však nie je dôležité, ako pochodujú, ale kam smerujú a či majú nabité.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára