Existuje taký zaužívaný výraz pre špeciálny rádioprijímač: "kuchynské rádio". To preto, lebo je určené na nenáročné počúvanie rozhlasu v kuchyni. Je tam niekde položené, alebo zavesené, tak aby nezavadzalo normálnej prevádzke kuchyne. Niekedy sa však z dobrého informačného sluhu stáva zlý pán. Keď už tam je, tak sa aj zapína (u nás zvyčajne ráno pri raňajkách) a potom sa na to zabudne a beží od rána až do obeda. Niekedy aj počas hlavného denného jedla.
Každé rádio má aj vypínač, ale na ten sa u nás v kuchyni akosi zabúda. Keď ho niekto, po niekoľkých hodinách akustického a myšlienkového obťažovania vypne, je to balzám na uši a dušu. Pri takomto spôsobe používania rádia sa naladí jedna stanica a tá beží, beží, až sa stane (nechcenou) súčasťou rodiny. Už som o tom raz písal, že nedostatkom vysielania a to skoro na všetkých kanáloch je to, že v skutočnosti nechodí rádio do domácnosti, ale domácnosť vťahuje do svojich (spoločenských, politických) problémov. A je to tak. Horšie by mohlo byť len vtedy, ak by začali vyrábať "kuchynský televízor". To by sa už všedný život zastavil a preniesol by sa do TV kanálov.
Najvyššie štádium vniknutia médií do rodín by nastalo až vtedy, keď by tam nonstop bežal počítač s internetom, so všetkými svojimi dobrými (zlými) vlastnosťami. Už teraz odmietame hľadať recepty v knihe po "babičke", ale nájdeme si ich niekoľko na každé jedlo v počítači (na mobile) a nielen to, aj návody na život a postrehy z neho... Napríklad aj takýto Briffaultov zákon, ktorý bol objavený a konštituovaný britským chirurgom a antropológom francúzskeho pôvodu Róbertom Briffaultom v roku 1935 a znie takto: „Nie muž, ale žena určuje všetky podmienky v rodine. Tam, kde žena nemôže mať žiaden prospech zo vzťahu s mužom, žiadny taký vzťah nie je realizovaný.“
Dopočutia v rozhlase...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára