Diskotéka Mladého světa (1987) a niekoľko ďalších relikvií som našiel v šuplíku a hneď som strčil slávne koncerty do šachty prehrávača v aute. Odvtedy nepočúvam rozhlasové správy, len občasné prerušenie dopravnými hláseniami. A je to fajn. Je v tom melódia, rytmus aj dynamika. Žiadne tragédie počas jazdy. Pochopiteľne, existuje oveľa viac možností na pokojnú jazdu, aj z tej "mladej" diskotéky...
Mladý svět byl (bol) náš časopis a zbierali sme ho na horšie časy, len raz sa vyskytla slabšia chvíľa, bola to revolúcia (alebo starnutie), alebo sme len hľadali miesto pre nové knihy? Z hľadiska histórie to bola len malá, bezvýznamná a nenávratná chvíľa. Prišli sme o kompletnú zbierku Mladého světa (mladosti). Malo to skoro pol metra na výšku. Zašantročili sme tie spomienky kamsi do zberu druhotných surovín.
Niektoré veci sa, bohužiaľ, nedajú vrátiť späť, človek s tým musí žiť. Škoda. "Nikdy se nevrátí pohádka mládí..."
príjemná spomienka 😀
OdpovedaťOdstrániť