Všetko, čo sa týka rozhovoru všetci poznáme, je len otázkou, či sa tak aj správame. Aby som tu nehovoril len z vlastnej skúsenosti, odvolávam sa na myšlienky z tejto stránky (voľná interpretácia), ktorá sa odvoláva na Lexikón slušného správania.
Rozhovor je základná forma komunikácie, medzi ľuďmi. Má formu dialógu. Pri rozhovore sú všetci účastníci v rovnakom postavení. Rozhovor je teda striedavá reč, vzájomné rozprávanie...
Je slušné dbať na formu rozhovoru, nemalo by sa hovoriť o veciach, ktoré sa môžu toho druhého dotknúť. Niekedy aj mlčanie je prejavom slušnosti... (na tichú domácnosť to neplatí).
Neslušné je obracať sa k spolubesedníkovi chrbtom alebo sa roztržito obzerať okolo seba. Je neslušné hovoriť s niekým tak hlasno, aby to počuli všetci naokolo, prípadne vzbudzovali pozornosť okolia. Nemusíme vždy súhlasiť s tým, čo nám hovoria, ale nemali by sme to vyjadrovať slovami:
„To nie je pravda“, „To je nezmysel“, alebo dokonca „To je lož“.
Na to sú medzi slušnými ľuďmi, celkom iné výrazové prostriedky. Stačí povedať, že je to možno omyl, nedorozumenie alebo nepresná či mylná informácia... A vôbec nie je dobré hovoriť: "Ja viem ako si to myslel... (myslela)", lebo je to logický nezmysel.
A nakoniec ešte jedna rada:
Nie je umenie iba hovoriť, umenie je aj vypočuť si druhého...
... počúvať s porozumením a nehľadať za počutým iné, domnelé "skryté" významy.
Ako vo všetkom, aj rozhovory môžu byť príjemné, ale aj také, ktorým by sme sa najradšej vyhli. No a čo nie je rozhovor? Hádam je to jasné z kontextu tejto úvahy.
V rozhovore musíme vedieť, s kým hovoríme, preto zároveň pozorne sledujeme partnera. Niekedy pri rozhovore nepremýšľame o jeho forme a o slušnosti vlastného vyjadrovania. Hľadáme skôr chybičky u partnera, prekrúcame jeho slová.
Často zabúdame, že nielen fakty a vypovedané slová hovoria o našom charaktere, ale hovorí o nás aj forma rozhovoru, "neštandardný" slovník, gestá a výrazy tváre. Často tak partner vidí viac, ako by sme chceli a môže to vnímať ako prejavený negatívny postoj.
V internetových diskusiách je to inak, tam ide len o slová, preto niektorí diskutujúci vkladajú míny do útočných a ironických viet úmyselne.
Rozprávajme sa často, aby sme to nezabudli a dajme do rozhovoru slušnosť. Vynechajme rozkazovacie vety, povely, príkre slová, jednoznačné tvrdé stanoviská a odsudzovanie partnera (v porovnaní s vlastným egom), vynechajme to, čo do rozhovoru nepatrí...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára