Účty

Účtovníctvo je dôležité aj v rodine. Príjmy a výdavky musia byť v rovnováhe, inak nastane kolaps. Kedysi sme stávali každý mesiac v rade pri poštových priehradkách, dnes chcú všetko bezhotovostne, cez banky. Nie je v tom žiaden problém, pokiaľ elektronika, teda internet funguje... 

Čítanie s porozumením

Čítanie s porozumením je hotová veda, ale písať s porozumením, na to už treba hádam aj celkom iné oné, teda akési (poroz)umenie. Málo píšem a niekedy sám seba nečítam s porozumením. Niet dosť času na pozastavenie sa k porozumeniu seba samého, nieto ešte porozumieť blízkym... A veci sa dejú tak, ako by ich niekto naháňal.

My, starší sa často rozprávame o chorobách, hlavne o tom, ako sme ich prekabátili, radíme si. Tuto ma bolí, ale včera inde... Ako v tom vtipe u doktora: "Slečna, kde vás to pichá?" Slečna sa začervenie a odpovedá, že na chate. Dobre je, keď to bolí každý deň niekde inde. Bez bolesti sa vraj budia len mŕtvy. Včera som bol v Bystrici a tak ma bolelo... Dnes ma bolí doma.

Dlho som sem nepísal, vyšiel som z "cviku". Nájsť prekvapivú pointu je náramne ťažké. Skúsim hádam takto triviálne: Nie som starý a nič ma nebolí... Ha, ha, ha...


P.Č: (pod čiarou): Práve teraz mám na wabovinách 992 článkov, plus 8 nedokončených konceptov. Keď tie koncepty (alebo iných 8 článkov) budú publikované, bude veľká oslava, alebo, ako sa hovorí, bude Big Bang...

(129278)

Slová, len slová

Slová sú údelom novinárov a v dobe televíznej, aj príslušné obrazy. Škoda len, že to niektorí a skoro všetci, berú doslovne. Ich "spravodajstvo", komentáre, to sú len slová, slová a slová.

Ako v londýnskom metre

Situácie sa niekedy vzájomne podobajú, aj keď sú diametrálne odlišné. Napríklad tá príhoda z metra na okružnej trase medzi Liverpool Street a Paddington v Londýne. Niekde, asi v blízkosti nejakej strednej školy, nastúpilo zo dvadsať študentov. Posadali si a ticho sedeli, zaneprázdnený ťukaním do svojich smartfónov. Keď sa u nás zíde širšia rodina, chvíľami je to ako v tom metre.

Každý dostane heslo na moju wifinu a už si všetci ťukajú do svojich ajpódov, či smartfónov, tabletov a podobne. Môj stolný počítač ostáva len pre mňa. Ak nie som pohodlný a nepripojím na net tiež cez svoj telefón. Tým nechcem povedať, že by naše rozhovory viazli ako medzi mladými v metre, to určite nie, ale keď je už všetko povedané, spájame sa so svojimi svetmi každý po svojom. 

Aj dušu možno vymeniť

Hlavne na bicykli, ak nemáme bezdušovú pneumatiku...

Drak sa vracia

Drak sa vracia, chce žrať naše panny. Nedajme ich, nech si ide za dračicami do Drakolandy. Pánboh s nami a zlé preč.

Čo dodať?

To je masaker cien (vraj) a úrovne reklamy tiež. Je to ako horor s motorovou pílou. Čo dodať, sú reklamy vtipné, ale aj také oné... 

Vlci

Správa z tlače: Dlhoročnú ošetrovateľku vlkov v zoo vlci roztrhali.
... Keby sa dalo veriť zvieratám, dalo by sa veriť aj ľuďom.

Čas pozdravení

Reagujem na príspevok z predchádzajúcej diskusie, aby som písal kratšie texty. 

Chcel som napísať niečo o vianočných pozdravoch, tých tradičných, ktoré už dnes málokto posiela. E-mailové pozdravy, alebo SMS sú dosť neosobné (najmä tie hromadné), chýba na nich vlastnoručný podpis odosielateľa. Sú príliš suché, chladné a zvlášť na Vianoce bývajú gýčovité a bez fantázie. Cítiť  z nich vôňu serverov - suchý vzduch, horúce plasty a hluk ventilátorov.

Zažime tento rok pokojné Vianoce bez počítačov a vypnime si mobily. 

Lawrence a Andrea

Natrafil som na rozhovor Andrei Vadkerti s Larrym Kingom na TA3 a vypočul som si to až do konca. Bolo to fajn, ľudské rozprávanie a aj otázky boli na úrovni. Andrea bola suverénna a aj jej angličtina znela úplne prirodzene. Bol to emotívne, ale vecne vedený rozhovor. Andrea má za to u mňa "k plus" :)