Človek a ľudia

Rád by som trochu napravil zlý dojem z môjho predchádzajúceho povzdychnutia... Predsa sa mi podarilo na deň vypadnúť zo zabehaného kolotoča, podarilo sa mi stráviť pekný deň na plavárni, starostlivo stráženej sestrami červeného kríža...

Máčal som sa v horúcej vode, ktorá pálila na celom povrchu tela, potom v plaveckom bazéne, na chvíľu pod masážnymi tryskami, odtiaľ do perličkového kúpeľa a to všetko pod jednou strechou... Vonkajší bazén som striedal s relaxačným centrom, slnko s pohodou plnou ľudí, plnou krásnych dievčat a žien....

Ale nielen žien, na plavárni je každá nová tvár predmetom vzájomného záujmu, nenápadného skúmania, je to ako čítať z knihy života. Pán s okuliarmi, ponorený po krk do vody v horúcom bazéne má tvár skúseného lekára, ako ho vídame v ordináciách, keď vstane na vlastné nohy, je to človek, ktorý pre zodpovednú prácu zanedbával svoju telesnú schránku...

Na každej tvári, aj na zbytku tela sa na plavárni zračia stopy života... Tak mi napadá, ako je to na nudistických plážach, v kempoch tých, čo dlhodobo holdujú tej vášni, slniť sa bez odevu a aj spoločensky sa tak stýkať v podobe, akej nás Boh stvoril.? Možno si človek na všetko zvykne, možno prvé vzrušenie rýchlo pominie.

V malom rozsahu som to skúsil pri poslednej dovolenke pri mori, kde sa relatívne veľký počet žien slnilo hore bez. Uvedomil som si, že ženy tak strácajú svoju bežnú "plavkovú" uniformitu, že sa tak predstavujú trochu viac, ako osobnosti. Nebolo to nepríjemné, ženy každého veku tým v mojich očiach získali niečo naviac a nebolo to len vzrušenie z nových pohľadov...

Dali by sa o tom písať poviedky, aj o tom básniť... Tak ako v tvári je zapísaná životná skúsenosť človeka, tak aj jeho telo rozpráva príbehy o cestách, ktorými ho nohy niesli... Pri mori sme zvyčajne dlhší čas, ľudia sa spoznávajú, nadväzujú priateľstvá. Na horách je to iné, tam sa stretávajú ľudia na krátke momenty, na chvíľu sa k sebe otvoria, potom navždy odídu svojimi cestami.