Vyhrala Trnava

Dnes sme si doma hodili korunou, kam pôjdeme za kultúrou, do Nitry, alebo do Trnavy? Vyhrala Trnava 2:1.

Od divadla sme sa vybrali smerom k futbalovému štadiónu, kde sa práve dohrával pre Trnavu rovnako víťazný zápas. Naša cesta však viedla do Západoslovenského múzea, kde sme chceli vidieť hlavne výstavu Trnavská paleta. Podarilo sa a niektoré diela boli celkom zaujímavé. Pekná bola aj výstava plagátov. Na ukážku jeden:

Farby a vône

Svet je farebný aj voňavý. Sú vône, ktoré sú nám milé, po ktorých nám tečú slinky na jedlo, alebo v nás vyvolávajú príjemné predstavy. Kedysi v mladosti, som raz dostal cukríky s výraznou chuťou a vôňou, po akej som potom tajne túžil dlhé roky.

Od detstva som sa s ňou nestretal, až raz... V jedálni, kde sme chodili na obedy predávala stravné lístky jedna milá pani. Nič zvláštne, iba raz som pri nej zacítil tú vôňu detstva a exotiky, a bol som vo vytržení. Nevedel som to pomenovať, nebol som istý, nevedel som, odkiaľ sa tá nádherná vôňa šíri.

Po niekoľkých dňoch som nabral dosť odvahy a spýtal som sa na pôvod tej omamnej vône. Po chvíli váhania som dostal odpoveď - bol to parfum s výraznou vôňou eukalyptu. Odvtedy viem, ako sa volá vôňa diaľav, čo ma nosí do detstva... Keď zavanie okolo mňa, som stratený a kráčam za ňou...

.

Západ slnka

Západ slnka neznamená, že všetko končí...

Vrany vo vetre

Jedna vrana ešte zimu nerobí...

PC nekonečno

Vždy, keď zapínam počítač, očakávam, čo mi povie a vždy je to rovnaké (až na občasné výnimky). Neviem prečo, ale podvedome čakám na nejakú zmenu, či nepríde s niečim novým... Má predsa svoju hlavu - svoj procesor, ktorý operuje s mojimi i jeho údajmi, ktoré by mohol skombinovať do novej myšlienky...

Zapínam ho vždy s vierou v jeho dobrý zdravotný stav... Spočiatku mával problémy detského veku, bol slabý, veľa si nezapamätal, a vedel toho o dosť menej ako dnes. Postaral som sa mu o dobrú výchovu, zabezpečil som mu všeobecné, aj odborné vzdelanie. Niekoľkonásobne sa mu zvýšila kapacita pamäte a viacnásobne si zvýšil svoju rýchlosť a pohotovosť.

Je silnejší, aj múdrejší, napriek tomu sa občas zasekne a nepohne s ním ani stádo volov. Nepomáha dohováranie, ani umelé dýchanie... Zaberá iba šoková terapia resetom. Nestáva sa to našťastie už tak často ako kedysi, ale aj tak mi vŕta v hlave, prečo? Mohla by to byť zákerná viróza... Musím mu nasadiť penicilín, alebo stačí acylpyrín?

Možno to bude tým, že som ho pred pár rokmi oživoval v znamení barana... A možno som iba netrpezlivý, keby som čakal, možno by sa rozbehol sám. Možno o minútu, o deň, možno o niekoľko rokov a možno až v počítačovom nekonečne... Vie niekto, koľko je počítačové nekonečno?