Mienkotvorba

Pred časom som sa dal presvedčiť, že potrebujem mať doma, poruke sedem divov sveta. Istý denník, ktorý sa často označuje aj "mienkotvorný" prišiel s takýmto (sympatickým) marketingovým počinom. Tie noviny si občas kúpim, nie príliš často, lebo tak to vidím, že popri internetovom vydaní je to pre mňa viac-menej papierový doplnok, ktorý obsahuje aj veci, o ktoré sa nezaujímam (kupujem ich zbytočne) - reklamné stránky a šport.

Každé noviny sú v miere svojho vplyvu mienkotvorné. Aj keď miera neznamená všetko, lebo bulvár s najväčším počtom vydaní ešte neznamená tvorbu mienky, lebo skôr oslovuje čitateľov, ktorí nemajú alebo nechcú mať mienku o politike, lebo vždy ide o politiku (za ktorou sú peniaze). Žiadnym novinám nemožno zazlievať ich mienkotvorbu, v rámci ich vplyvu, pokiaľ sa snažia o vytváranie atmosféry, nazvem to - verejne-prospešnej..

Keďže nie sme idealisti, poznáme život aj z jeho praktických stránok, je jasné, že mienkotvorba môže a keď sa dá, obyčajne aj skĺzne do tvarovania mienky v prospech cieľov záujmovej skupiny okolo majiteľa novín. To samozrejme ešte nemusí znamenať, že je to proti "verejnej prospešnosti", ale keď sa preferuje jedna stránka, býva to obyčajne na úkor inej...

Významným pojmom v tejto úvahe o mienkotvornosti je pravda... Nie pravda ako noviny, ale pravda o faktoch, udalostiach. Výberom faktov, spomenutím niektorých a zamlčaním iných, sa dá pravda nenápadne tvarovať do prijateľnej, pravde iba podobnej roviny... Samostatnou kapitolou sú komentáre, ktoré sú už vyjadrením stanovísk, cielených úvah s cieľom presvedčiť čitateľa o pravde, ktorú noviny (komentátor) posväcujú...

V komentároch čitateľ vie o čo ide, že názor si má utvoriť sám a môže ho konfrontovať s iným hodnotením... Problém nastáva, ak komentáre novín sú jednofarebné, neobsahujú pluralitu. Čitateľ síce má možnosť výberu iného periodika, ale keď porovnáme veľkosť nákladu malých a veľkých novín, je jasné, že tie väčšie majú v globále väčšiu šancu ovplyvniť verejnú mienku.

Také jednoduché, každý to predsa vie. Áno, ale nie každý sa denne zamýšľa nad technológiou výroby klobás, nad tým, koľko sa do nich dáva korenia, koľko mäsa a koľko sóje... Konzument jednoducho zahryzne a je a rafinovane namiešané koreniny nenápadne prispôsobujú jeho sliznicu a produkciu žalúdočných štiav. Lenže noviny nepôsobia (zväčša) na žalúdok, ale na sivú hmotu, v ktorej sa tvorí myslenie, alebo tomu podobné pochody. A to už stojí za zamyslenie nad tým, čo konzumujeme...

Prvýkrát, s digitálom v ruke...

Bolo to už v roku 2002, ale nebol môj... Na Pražskom hrade mi zveril do rúk svoj digitálny fotoaparát mladý párik turistov z Ameriky. Netušiac, že čo to som už vtedy poznal z americkej angličtiny, veľavravnými posunkami ma požiadal o scvaknutie snímky jeho a jeho "girl with umbrella" na pozadí s chrámom svätého Víta. Slečna mala v ruke otvorený parazól, lebo popŕchalo.

Ako znalec som si skomponoval obrázok na monitore a ukazovákom pravej ruky som intuitívne našiel spúšť.. Zaskočilo ma, že som nepočul cvaknutie. Na čelo mi vystúpil studený pot, čo keď sa záber nepodaril? Tak som cvakol ešte raz a s úsmevom som podal aparát amíkovi. Tiež sa usmial, aj jeho girl (čo bolo o niečo príjemnejšie)...

Amík nahodil na displej krásny obrázok dvoch mladých ľudí s katedrálou v pozadí a so slovami "Thank you" mi ho víťazoslávne ukázal.
- Wow, zahral som sa na naivného Američana a pobral som sa na nádvorie hradu...

Čo bolo ďalej - o tom možno nabudúce...
.

Za rovnosť šancí...

Jedno staré príslovie hovorí, že hosť do domu - Boh do domu. Tak som sa nedávno, pri počúvaní nejakej rozhlasovej diskusie zamyslel, čo sa stane, ak do domu príde "hosťka"... To mi hádam zabehne kôstka, ale inak neviem či by sa to rýmovalo s hosťom... Neviem, prečo, ale tento novotvar ma nijako nenadchol. Prečo máme ženy diskriminovať? Prečo aj žena nemôže byť len tak jednoducho, ako my muži - hosť? Veď niekedy sa na ženu (peknú) povie, že je to kosť... a vieme o čom to je.

V jazykovej príručke z roku 1988 sa hovorí:

Ženský rodový pár k mužskému podstatnému menu vzniká predovšetkým vtedy, keď ide o vzťah k povolaniu, hodnosti, stavu, napr.doktor-doktorka, mechanik-mechanička, predavač-predavačka... Slovo hosť však neoznačuje takýto vzťah, preto tu v spisovnom jazyku nevzniklo prechyľovanie v rode. Okrem toho slovo hosť patrí k tým osobným názvom, ktoré sa využívajú aj ako pomenovanie osôb bez rozlíšenia rodu, napr. miláčik, génius, sirota, veličenstvo. Predsa sa však nevylučuje, že sa od slova hosť dá analogicky utvoriť ženská podoba hosťka, ale v neutrálnom a spisovnom prejave ju zatiaľ nenachádzame.

Medzitým asi uplynulo veľa vody v riekach a veľa slov v slovenských rozhlasoch a slovo hosťka je súčasťou slovníka rozhlasových redaktorov. Aj tak mi pri ňom na protest vstávajú vlasy na hlave. Aj keď ich už nie je veľa, ich protest beriem na vedomie...

Ktovie, ako sa bude označovať "hosť", ak to bude dieťa? Mohlo by to byť hostiatko?
Aký by mohol byť ženský rodový pár k slovu miláčik? Možno miláčka, miláčička, milenka, alebo radšej mačička... Potom by však ON musel byť kocúrik...

Zdá sa mi, že takéto prísne hľadanie "ženskosti" v oslovení hosťa je nenáležité a naozaj diskriminačné (okrem toho, že je to slovo smiešne). Prečo by napríklad žena nemohla byť génius? V tom vidím rovnosť šancí...

Áno, je tu aj otázka, či z hľadiska vyjadrovania je také slovo potrebné, či sa bez neho nedajú isté situácie vhodne opísať... Ale to slovo tu nebolo a žili sme bez neho.

Neviem, iba som sa zamyslel...

.

3 plus jeden

Čože je to päťdesiatka...

Spievaval si kedysi F. K. Veselý. Niekedy si človek vypočuje aj to, čo nechce. Čakal som dnes u lekára, keď sa spoza rohu ozvalo hlasné zvítanie dvoch starých známych. Cestovali spolu v autobuse, ale spoznali sa až v čakárni, tak si vymieňali dojmy zo stretnutia. Potom nasledovali ich vlastné chorobopisy a ponosy na zdravie... Jeden z nich to nakoniec zaklincoval slovami:

- Vieš, keď prekročíš 50, už si starý...

Nuž, ktovie? Počkáme a uvidíme... :) alebo sme už uvideli a nestačíme sa čudovať...

Starý známy

U lekára som bol rýchlo vybavený, keď som vychádzal z dverí, tiež som uvidel starého známeho (nebudem uvádzať vek...). Potešili sme sa a prehodili pár spoločenských fráz a potom mi začal rozprávať o svojej psej chovateľskej stanici. Chov psov je jeho dlhoročná záľuba.

Bol som zvedavý, koľko psích plemien práve odchováva, vraj najmenej dvadsať, ani to presne nevedel, od najmenších po najväčšie (to je moje triedenie...). Vraj je to celkom výhodná záležitosť. Chodia za ním zákazníci aj zo vzdialených krajín. Len ma trochu sklamal, nemá internetovú stránku... Ale už nad tým uvažuje, ak sa bude tento rok dariť... tak vydržte, nabudúce dám linku.

Gél, alebo mastička?

To bola kardinálna otázka v čakárni u ďalšieho lekára, iste by ste správne dedukovali, že u ortopéda. Nečakal som dlho, ale so mnou čakala aj mastičková "dílerka". Nemal som noviny, ani krížovku, tak som si s ňou začal... čas krátiť rozhovorom. Priznala sa, že ide spropagovať liečivo s aplikovaným analgetikom v masťovom základe. Viem, že existujú gély s rovnakým účelom i účinnou látkou, tak som bol zvedavý, čo je lepšie. Prekvapivo som dostal celkom neutrálnu odpoveď:

- Sú dve skupiny odborníkov, jedna skupina uznáva gély, druhá mastičky...

A som tam, kde aj predtým, určí lekár, alebo si v lekárni vyberie pacient... Ale predsa, gél sa vraj pri masáži slabšie vstrebáva, potom zaschýna a masáž je nepríjemnejšia. Mastičky stačí menej na rovnaký účinok a pre masáž je príjemnejšia... tak hovorí moja "mastičkárka"...

...

Na záver dnešnej návštevy u lekára som urobil dobrý skutok - bývalého kolegu som odviezol domov, aby nemusel s angínou čakať na autobus... Možno som tým zachránil pár spolucestujúcich v jeho autobuse... Len dúfam, že ja som domov neprišiel s tou nepodarenou chorobou.

.

Vetráte?

Nedávno som sa rozprával s dodávateľom okien, presnejšie s pracovníkom montážnej organizácie. Položil som mu zákernú otázku, aj keď som si myslel, že odpoveď na ňu poznám... Ako treba v zime vetrať? Otvorením okna, otvorením vetračky, alebo prostredníctvom mikrovetrania.

Odpoveď bola jednoznačná:

V zime sa nevetrá, v zime sa iba vymieňa vzduch. Výmena vzduchu má byť rýchla, aby sa byt nevychladil, to znamená otvoriť naplno, na krátku dobu a vzápätí zatvoriť. Kúrenie potom musí ohriať iba vymenený vzduch. Najhoršie je, ráno otvoriť vetračku, napríklad v spálni a pred spaním v hlboko podchladenej miestnosti okno zatvoriť a čakať, že radiátor do rána ohreje steny, stropy i nábytok. Bŕŕ...

.