Mienkotvorba

Pred časom som sa dal presvedčiť, že potrebujem mať doma, poruke sedem divov sveta. Istý denník, ktorý sa často označuje aj "mienkotvorný" prišiel s takýmto (sympatickým) marketingovým počinom. Tie noviny si občas kúpim, nie príliš často, lebo tak to vidím, že popri internetovom vydaní je to pre mňa viac-menej papierový doplnok, ktorý obsahuje aj veci, o ktoré sa nezaujímam (kupujem ich zbytočne) - reklamné stránky a šport.

Každé noviny sú v miere svojho vplyvu mienkotvorné. Aj keď miera neznamená všetko, lebo bulvár s najväčším počtom vydaní ešte neznamená tvorbu mienky, lebo skôr oslovuje čitateľov, ktorí nemajú alebo nechcú mať mienku o politike, lebo vždy ide o politiku (za ktorou sú peniaze). Žiadnym novinám nemožno zazlievať ich mienkotvorbu, v rámci ich vplyvu, pokiaľ sa snažia o vytváranie atmosféry, nazvem to - verejne-prospešnej..

Keďže nie sme idealisti, poznáme život aj z jeho praktických stránok, je jasné, že mienkotvorba môže a keď sa dá, obyčajne aj skĺzne do tvarovania mienky v prospech cieľov záujmovej skupiny okolo majiteľa novín. To samozrejme ešte nemusí znamenať, že je to proti "verejnej prospešnosti", ale keď sa preferuje jedna stránka, býva to obyčajne na úkor inej...

Významným pojmom v tejto úvahe o mienkotvornosti je pravda... Nie pravda ako noviny, ale pravda o faktoch, udalostiach. Výberom faktov, spomenutím niektorých a zamlčaním iných, sa dá pravda nenápadne tvarovať do prijateľnej, pravde iba podobnej roviny... Samostatnou kapitolou sú komentáre, ktoré sú už vyjadrením stanovísk, cielených úvah s cieľom presvedčiť čitateľa o pravde, ktorú noviny (komentátor) posväcujú...

V komentároch čitateľ vie o čo ide, že názor si má utvoriť sám a môže ho konfrontovať s iným hodnotením... Problém nastáva, ak komentáre novín sú jednofarebné, neobsahujú pluralitu. Čitateľ síce má možnosť výberu iného periodika, ale keď porovnáme veľkosť nákladu malých a veľkých novín, je jasné, že tie väčšie majú v globále väčšiu šancu ovplyvniť verejnú mienku.

Také jednoduché, každý to predsa vie. Áno, ale nie každý sa denne zamýšľa nad technológiou výroby klobás, nad tým, koľko sa do nich dáva korenia, koľko mäsa a koľko sóje... Konzument jednoducho zahryzne a je a rafinovane namiešané koreniny nenápadne prispôsobujú jeho sliznicu a produkciu žalúdočných štiav. Lenže noviny nepôsobia (zväčša) na žalúdok, ale na sivú hmotu, v ktorej sa tvorí myslenie, alebo tomu podobné pochody. A to už stojí za zamyslenie nad tým, čo konzumujeme...