2007/03/22

Zajtra bude

Dnes iba únava zo 150 km v nohách (v kolesách), 6 hodín v práci za počítačom a 3 hodiny v diskusnom fóre o filozofii a ľudských slabostiach, ale aj o histórii, blogovaní, fotografii a o drogách... Napriek tomu s dobrým pocitom z množstva silných zážitkov. Zajtra bude piatok..... Deň bude opäť pracovný, lenže v tomto týždni už

p_o_s_l_e_d_n_ý...



A večer padne únava do perín a možno bude aj blog na piatok...

2007/03/19

O Trnave len v dobrom

Trnava je pekné mesto. Staré centrum tiché a pokojné, pokiaľ nie sú Vianočné trhy, ale má aj chybičky krásy... Má problémy s automobilovou dopravou a tým sa aspoň dvakrát za deň blíži k najväčšiemu veľkomestu Slovenska.

Mesto má cestný obchvat, len neviem, či to tak možno nazvať, lebo "obchvatuje" tak asi jednu štvrtinu mesta, potom tých čo idú do Modry a Bolerázu vráti späť do mesta, tak je jednoduchšie prechádzať krížom cez mesto.

A tam je pes zakopaný - moderná vymoženosť - kruhový objazd... Práve tam, na tomto "kruháči" sa hromadia autá a tvoria dlhé vyčkávajúce kolóny... Svetelné križovatky sú v pohode.

Prečo je to tak? Možné príčiny (podľa mňa):

1. kruhový objazd je malý (hlavná chyba)
2. mnohí vodiči sa do neho nevedia dynamicky zaraďovať. Iní sa tam pichnú aj keď by ešte nemali... to sa časom zlepší...
.

Sen, nekonečno a nádej

Nedávno som sledoval v televízii anketu s otázkou: Aký ste mali v detstve sen? Aký som mal?
Je ťažké odpovedať, mal som veľa snov. Časom sa menili, niektoré sa uskutočnili, iné nie, na niektoré som zabudol... Bol však najmenej jeden..., ktorý ma dlho sprevádzal životom a ešte kúsok z neho ostalo.

Som vďačný za ten celoživotný sen, aj keď celkom nenaplnený, lebo bol mojim motorom, dodával mi nádej a vieru. Je to podobné, ako pocit mladého človeka, že nič nie je nemožné, že na všetko má ešte čas... Je to nekonečný priestor, ktorý dáva nekonečné možnosti a kým ostáva kúsok nekonečnosti, stále máme nádej, stačí veriť...

.

2007/03/17

Ničnerobenie

Niekedy sa mením na buldozér.

To vtedy, keď ako teraz mám pred sebou viacero úloh, zopár zámerov a ešte by som chcel aj čosi napísať. Tak hrniem všetko pred sebou a neviem čo skôr... Je to únavné, stále tie úlohy zoraďovať podľa dôležitosti, skúmať parametre, stupeň dôležitosti, až sa zo skúmania stáva ďalšia úloha a stáva sa tou najdôležitejšou.

Kruh je uzatvorený... Je to niečo podobné, ako v porekadle - kde sa dvaja bijú, tam tretí víťazí... Tu sa ich bije niekoľko a víťazí tá mimo, nezaujatá - ničnerobenie... Veď o nič nejde, dnes je sobota a predo mnou je ešte nedeľa a tá má tiež 24 hodín...

A buldozér hrnie, hrnie a hrnie... len pre tento deň (stojí za to žiť...) ho vypínam.

.